Blafujú, alebo sa politici vo Washingtone skutočne odvážia "torpédovať" americkú ekonomiku tým, že včas nezvýšia strop pre štátny dlh? Celá dráma je hlavne politická exhibícia, poznamenávajú k súčasnému politickému haštereniu vo svojej analýze US News.
Potom, čo republikáni aj demokrati na pôde Kongresu odargumentujú všetko, čo musia, nakoniec podľa denníka nájdu nejakú minimálnu zhodu na budúcich úsporách, navýšia strop dlhu a umožnia tak normálne fungovanie štátu. Času však príliš nezostáva a firmám i investorom sa začínajú robiť vrásky na čele, čo potvrdzuje aj dianie na finančných trhoch.
Buď vyšší strop, alebo drastické škrty
Variant nenavýšenia stropu dlhu by bol pre Američanov katastrofou. Ak by si vláda v auguste skutočne nemohla ďalej požičať, musela by dramaticky obmedziť výdavky. Daňové a ďalšie pravidelné príjmy totiž pokrývajú len asi 60% štátnych výdavkov. Na krytie zvyšných 40% si vláda požičiava vydávaním štátnych dlhopisov.
V skutočnosti vláda vyberie asi 200 miliárd dolárov mesačne. Ďalších asi 130 miliárd si požičiava. Bez týchto peňazí by sa musel obísť. Ekonómovia teraz počítajú a snažia sa odhadnúť, čo bude nasledovať, ak si Washington skutočne nebude smieť požičiavať. Ukazuje sa, že aj krátkodobý výpadok časti platieb by bol bolestivý a mohol by naštartovať smrtiacu špirálu vedúcu k návratu recesie.
Stále častejšie tiež zaznieva slovo bankrot, aj napriek tomu, že pravdepodobnosť, že by USA prestali platiť svoje dlhy, je nízka. Úroky zo štátneho dlhu, ktoré musí Washington pravidelne splácať, aby sa neocitol v bankrote, je asi 30 miliárd dolárov mesačne. A práve takú čiastku musia USA splatiť po 2. auguste.
Ak teda nedôjde k zvýšeniu stropu, bude si musieť vláda vybrať, a možno čakať, že by určite uprednostnila splátku úrokov, pretože poškodiť povesť spoľahlivého veriteľa a emitenta dlhopisov považovaných za jedny z najbezpečnejších na svete, by mohlo "potopiť" finančné trhy po celom svete a veľmi predražiť ďalšie financovanie amerického dlhu. Ohrozené sú teda všetky zostávajúce platby.
Hrubý prehľad, kto všetko by nemusel dostať zaplatené:Dôchodcovia. Vláda musí 3. augusta poslať šeky na dôchodky vo výške 23 miliárd dolárov. Ak bude musieť vyškrtnúť 40% výdavkov, tieto šeky nemusí odísť. To pripustil aj prezident Barack Obama Obama: Za výplatu dôchodkov a dávok 3. augusta Neručím - čítajte TU Rýchlosť, s akou by politická bitka zasiahla peňaženky bežných ľudí, je jedným z dôvodov, prečo analytici neveria v dlhé trvanie tohto stavu. Aj tak by poškodil ekonomiku. Bez týchto peňazí by mnoho ľudí nemohla platiť svoje záväzky, čelila by pokutám za meškanie, poškodila svoje úverové hodnotenie. Aj po obnovení platieb by mohlo dochádzať k ďalším oneskorením z technických dôvodov. Štátni zamestnanci by boli ďalší na rade. Na štátnej byrokracii ľudia radi nadávajú, tvorí ale podstatnú súčasť ekonomiky. Vrátane polície a vojakov ide o 4,4 milióna ľudí. Hovorí sa o obmedzení prevádzky národných parkov, pasových úradov, dokonca aj pošty. Nezamestnaní. Washington vypláca podporu v nezamestnanosti takmer 4 miliónom ľudí. Tieto peniaze sú pre ekonomiku prínosom, pretože ich príjemcovia takmer v plnej výške míňajú. Obmedzenie výplat by tiež rozpútalo vlnu osobných bankrotov. Investori. Nikto presne nevie, ako by razantné obmedzenie výdavkov ovplyvnilo akciové a komoditné trhy, rozhodne však nemožno čakať nič dobré. Šéf americkej centrálnej banky Ben Bernanke nedávno v Kongrese vyhlásil, že moratórium na zvýšenie dlhu by vyvolalo "šok naprieč celým finančným systémom". Dá sa očakávať prepad cien akcií a rast hodnoty bezpečných investícií, ako je zlato. Investori by svoje dolárové aktíva sťahovali do inej meny, aj keď je ťažko povedať do ktorej, pretože euro ani japonský jen nie sú v tejto chvíli práve lákavé. Niektorí ekonómovia sa obávajú efektu, ktorý nastal 29. septembra 2008, kedy Kongres prvýkrát odmietol zachraňovať banky a americké burzy stratili za jediný deň 9%. Ďalším významným faktorom by bolo zníženie ratingu, ktorým už teraz agentúry USA hrozia. To by totiž okamžite predražilo financovanie amerického dlhu a hrozil by tak efekt "snehovej gule", kedy sa dlh vymyká kontrole, ako v prípade Grécka a čiastočne aj napríklad Taliansko. Rating. Celkom iste by USA stratili svoj elitný rating "AAA", pred čím ho už niekoľkokrát varovali predné ratingové agentúry. Dôsledky tejto straty by viedli k ďalším niekoľkomiliónovým nákladom a tiež stratám investorov. Dlžníci. Platené úroky by zrejme mierne vzrástli. Úroky spotrebiteľských úverov a hypoték sa odvíjajú od úrokov štátnych dlhopisov. Riziko štátneho bankrotu by úrok zvýšilo. Na druhej strane oslabenie ekonomiky znamená menší dopyt po úveroch, čo by úroky tlačilo dole. Samotná vláda. Akékoľvek oslabenie ekonomiky by viedlo k prepusteniu, čo by znížilo výber daní a ďalej prehĺbilo dlhový problém. Milovníci umenia, návštevníci pláží, diváci verejných televízií. Existuje dlhý zoznam menších federálnych programov, o ktorých obmedzení alebo ukončení sa uvažuje. Tie by vláda zastavila okamžite. Ide o projekty na podporu umenia, úpravu pláží, medzimestskú železničnú dopravu. Niektoré z týchto projektov by neskôr mohli byť obnovené. Nejde o natoľko zásadné veci, ako zdravotníctvo či dôchodky, ľuďom však budú chýbať. Až teraz si tak možno uvedomia, čo všetko platí štát. |
