V ďalšom volebnom období sa môžu znížiť sadzby daní, zároveň je ale potrebné zvýšiť efektivitu výberu daní. To je totiž to, s čím všetci posledné štyri roky bojujú. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Doplnil, že vláda chce viesť diskusiu o pokračovaní znižovania zdravotných odvodov. "Chceme pokračovať v znižovaní zdravotných odvodov. To znamená, že chceme natiahnuť hranicu nižších zdravotných odvodov," avizoval šéf rezortu financií. Táto hranica dnes podľa jeho slov končí na úrovni 560 eur mesačného príjmu.
Na tom, že Slovensko má vysoké daňové a odvodové zaťaženie, sa zhodli obidvaja jeho oponenti v diskusii - podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna a Jozef Kollár z mimoparlamentnej strany SKOK. Švejna napríklad pri daniach navrhuje zavedenie podobného mechanizmu, aký funguje pri dlhu. Slovensko totiž prijalo zákon o takzvanej dlhovej brzde, ktorý limituje vlády pri navyšovaní dlhu krajiny.
Podľa Švejnu by sa takto podobne dalo limitovať aj to, do akej miery môže akákoľvek vláda zdaňovať. Niečo podobné funguje podľa jeho slov aj v Gruzínsku či Švajčiarsku. "Druhá vec je, že by sme sa mohli naprieč politickým spektrom dohodnúť na tom, ktoré dane nesmú byť vyššie, ako je priemer Európskej únie," opísal Švejna. To by podľa neho zaisťovalo konkurencieschopnosť. "Chcem, aby sa na túto tému začala debata," doplnil.
Súčasne kritizoval aj fakt, že sa daňové zákony menia každú chvíľu, čo určite neprospieva podnikateľskému prostrediu. "Je pravdou, že za posledných desať rokov sa menili daňové zákony viac ako 50-krát," vyčíslil.
Na vysoké dane a odvody upozornil aj Kollár. "Máme jedny z najvyšších odvodov na svete vôbec," zdôraznil. Výsledkom toho je podľa neho to, že čisté mzdy ľudí na Slovensku sú tretie najnižšie v eurozóne. Zároveň je Slovensko podľa neho v parametri podielu miezd na hrubom domácom produkte (HDP) krajiny druhé od konca. Čiže, horší ho má už len Grécko. Tento parameter pritom podľa Kollára hovorí o tom, ako spravodlivo alebo menej spravodlivo sa delí bohatstvo, ktoré vyprodukuje daná krajina za 12 mesiacov.
A pri porovnaní kúpnej sily miezd, čiže toho, čo si môžu ľudia kúpiť za mzdu, je Slovensko v rámci krajín OECD na 31. mieste. "Za nami sú už len Mexiko a Čile," vymenoval Kollár. Toto sú podľa neho problémy, s ktorými sa bude musieť popasovať nová vláda, ktorá vzíde po marcových parlamentných voľbách. "Problémom Slovenska sú nízke mzdy," doplnil Kollár. Problém by ale riešil inak než Švejna. Navrhuje zaviesť do praxe takzvané bezdaňové zóny, kde by firmy s maximálne 50 zamestnancami neplatili dane.