Bernard Arnault alebo francúzsky Donald Trump, Terminátor či pápež módy. Prezývky, ktoré si počas 40-ročného podnikania vyslúžil najbohatší Francúz a jeden z najvplyvnejších svetových obchodníkov. Jeho meno a tvár sú symbolom luxusu, ktorý zapĺňa stránky všetkých módnych magazínov.
Nos na príležitosti, ľudí
Čo pomohlo Bernardovi Arnaultovi k rozprávkovému bohatstvu? Z dostupných zdrojov a podľa vyjadrení samotného miliardára sú to dobré kontakty, strategické myslenie, americký model podnikania, istá dávka kreativity, ale aj chuť doviesť biznis do úspešnému konca. „Vždy ma zaujímalo podnikanie, ktoré kombinuje kreativitu a biznis. Už keď som pracoval v rodinnej stavebnej firme, najviac ma bavili stretnutia a diskusie s architektmi,“ vyjadril sa Arnault v rozhovore pre CNN. Narážal tak na to, že iba s praktikami tvrdého biznismena by sa ďaleko nedostal. V úspechu mu výrazne pomohla kreativita a nos na dobrých ľudí. Práve vďaka nemu sa mu podarilo objaviť mladých a talentovaných návrhárov pre svoje svetové značky. Medzi nimi napríklad aj Johna Galliana v módnom dome Dior a Marca Jacobsa v Louis Vuitton. Takto podniká najbohatší Francúz Bernard Arnault, ktorému sa podarilo vybudovať módne impérium LVMH (Louis Vuitton Moët Hennessy). Je jeho majoritným vlastníkom. Pod svojou „akciovkou“ zastrešuje značky ako Fendi, Donna Karan, Givenchy, Kenzo, Louis Vuitton, Marc Jacobs, Loewe, Célin, Guerlain, Tag Heuer, Hublot, sieť parfumérií Sephora, ale aj klenotníctvo Bvlgari. Patrí mu významný podiel v svetovej sieti supermarketov Carrefour, cestovnej kancelárii Go Voyages, zároveň je výrobcom jácht Royal Van Lent. Zarába a relaxuje aj vo vlastnom hoteli Cheval Blanc, ktorý si postavil v obľúbenom zimnom stredisku Courchevel. Z tých „prízemnejších vášní“ neodolá umeniu. Je jedným z najuznávanejších zberateľov. Podľa magazínu Forbes „sedí“ na 29 miliardách dolárov.
Od stavariny ku kabelkám
|
Kto je Bernard Arnault |
Bernard Arnault sa nenarodil do zlej rodiny. V začiatkoch kariéry mu výrazne pomohol otec, majiteľ stavebnej firmy. Mladého Bernarda poslal na prestížnu univerzitu École Polytechnique, ktorá je považovaná za inkubátor predstaviteľov francúzskej politickej a hospodárskej sféry. Bernardovi dala vynikajúci základ, minimálne čo sa týka adresára so zaujímavými telefónnymi číslami. Starý pán Arnault dúfal, že ich jeho syn využije najmä pri rozvíjaní spoločného biznisu v stavebníctve. No Bernard veľmi rýchlo pochopil, že zamerať sa treba na najbonitnejšiu skupinu spotrebiteľov a postupne začal budovať svoje impérium. Otec mu prenechal vedenie firmy Ferret-Savinel s tisíckou zamestnancov. No mladý Bernard sa videl v luxuse. Prvým náznakom toho, že v budúcnosti zamieša pekne karty v obchode s najdrahším tovarom na trhu, bola prezieravá investícia do stavby luxusných sídiel na Francúzskej riviére. No o necelých desať rokov sa budúci miliardár sťahuje aj s rodinou do Spojených štátov. Nevoňala mu totiž nová socialistická francúzska vláda. V USA zakladá developerskú firmu a získava zručnosti v americkom obchode. Tie mu už o pár rokov pomôžu v budovaní megaimpéria s najdrahšími značkami LVMH.
Obchodník s luxusom
Arnault sa od začiatku videl medzi smotánkou. Vedel, že jeho cieľovou skupinou bude „horných desaťtisíc“. A tak sa aj stalo. Francúz so zručnosťou amerického biznismena vyfúkol vietor z plachiet a milióny z peňaženiek nielen Francúzom. Zlomovým bodom bola kúpa krachujúcej spoločnosti Boussac Saint-Freres, v ktorej portfóliu sa nachádzalo niekoľko podnikov. Väčšiny z nich sa Arnault potreboval zbaviť. Zaujímala ho sieť predajní Le Bon Marché a nenapodobiteľný Dior. No aby zarobil prvé skutočne zaujímavé peniaze, musel vybrakovať rodinné konto. Išlo o 15 miliónov dolárov, ktoré investoval do kúpy Boussac. Následným predajom väčšiny podnikov spoločnosti zarobil rozhodujúcu 400-vku, ktorú investoval do nákupu podielu v budúcom megaimpériu LVHM. Už vtedy spoločnosť zastrešovala svetové značky Louis Vuitton a Moët Hennessy.
Dane mu nevoňajú. Investuje do umenia
Pápež módy, ako ho zvyknú novinári prezývať, postupne skúpil ďalšie renomované značky, ktoré rozoznávajú spotrebitelia po celom svete. No Bernard Arnault s luxusom nielen obchoduje. Sám sa ním rád aj obklopuje. Býva v dome, ktorý bol kedysi hotelom. Zaujímavým na ňom je výhľad na Eiffelovku, hodnotu interiéru zase dvíhajú maľby od Picassa či Andyho Warhola. V Paríži postavil dokonca múzeum súčasného umenia. A s rovnakým zápalom podporuje aj charitu. O tom sa však nahlas s médiami odmieta zhovárať. Poslednú väčšiu vlnu záujmu verejnosti rozdúchal pred necelým rokom, keď žiadal o belgické občianstvo. Rovnako ako ďalšiemu známemu Francúzovi – Gérardovi Depardieu mu nevoňala 75-percentná milionárska daň, ktorú na boháčov uvalila krajina galského kohúta. Po ostrej kritike však v apríli minulého roka svoju žiadosť o občianstvo stiahol, naďalej tak ostáva v rebríčku miliardárov Francúzom číslo jeden.