Anna Záborská, slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu, má za sebou nepríjemný týždeň. Súd prvej inštancie v parížskom Bobigny odmietol jej sťažnosť, ktorú vzniesla proti francúzskemu denníku L´Humanité. Samotná politická orientácia denníka stačila Záborskej na to, aby v rozhodnutí súdu videla sprisahanie komunistických médií. Jeden z jej právnikov, Jean Deroux, uviedol, že ešte nevedia, či sa proti rozsudku odvolajú. Podľa francúzskych platných zákonov majú na to desať dní. V každom prípade však nemôžu žalobu prerobiť a podať nanovo, ako to poslankyňa vysvetľovala v prvých reakciách. Jules Borker, právny zástupca denníka, vysvetlil, že Záborskej žiadosť padla na jej politickom štatúte. "Pani Záborská sa sťažovala ako súkromná osoba a nezohľadnila fakt, že verejne pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu," interpretoval rozhodnutie súdu Borker.
Záborskej právny tím túto verziu nespochybnil, Jean Deroux vysvetlil, že pravdepodobne fakt politického mandátu spôsobil krach žiadosti. Je si len ťažko predstaviť, že by sa skúsení parížski právnici pomýlili v samotnom písaní žiadosti. Pre poslankyňu však nie je rozhodnutie súdu prehrou. A to aj napriek tomu, že jej vlastní zástupcovia zvažujú, či sa odvolajú na parížskom súde. L´Humanité sú optimistické, podľa Borkera majú v prípade šancu na víťazstvo, pretože ich spis proti Záborskej je "plný usvedčujúcich dôkazov o tom, že poslankyňa pri viacerých príležitostiach hovorila homofóbne reči".

Čo ďalej
Nie je isté, či sa Záborská rozhodne pokračovať v súdnom procese. V piatok by sa mala dozvedieť, ako dopadla jej sťažnosť na denník Liberation. Ten rovnako ako L´Humanité informoval o Záborskej výrokoch na adresu homosexuálov. Ľavicoví a liberálni poslanci Európskeho parlamentu Záborskú v septembri vyzvali, aby sťažnosti na médiá stiahla. Záborská sa rozhodla pre súdny spor, tvrdiac, že sa homofóbnych verbálnych aktov nedopustila. O tom, či sa tak stalo, mali rozhodnúť súdy. Žiaľ, v prvom prípade sa pravdu dozvieme iba vtedy, ak sa poslankyňa odvolá. "Súd nerozhodol o podstate problému, ale o spôsobe jeho predstavenia," potvrdil Borker. Otázkou ostáva, či má vôbec Záborská záujem na tom, aby sa podstata problému pred súd dostala. Je totiž jednoduchšie povedať, že nevina sa nedá dokázať kvôli procedurálnej chybe, ako byť uznaný súdom za vinného z homofóbie.
Okrem Liberation a L´Humanité má poslankyňa problémy aj s týždenníkom Express, ktorého komentátor Jacques Attalli kritizoval fakt, že sa Záborská stala šéfkou ženského výboru v EP. Podobne o nej písala aj belgická verzia ženského časopisu Elle.
Proti Záborskej sa podľa nej a jej asistentov spikli médiá. Informácie získavajú z nedôveryhodných zdrojov, z prostredia slovenských mimovládnych organizácií, homosexuálov a feministických aktivistiek. Takto prezentoval údajné Záborskej výroky hovorca slovenského ministra spravodlivosti.

Všetko je jasné
Záborská sa so svojimi spojencami pustila do nebezpečnej hry. Zabudla, že po prvom máji 2004 majú o jej pôsobenie záujem aj európske médiá. Označiť všetkých za sprisahancov, stažovať sa na diskreditačnú kampaň proti jej osobe a znevažovať mimovládne organizácie nie je od členky Európskeho parlamentu cnostné. Záborskej arogantný asistent zároveň odmieta, aby sa poslankyňa stretla v rozhovore s kritikmi pred slovenskými médiami. V prípade, že ich jej kancelária považuje za súčasť komplotu, je to pochopiteľné. Strana, ktorá ju do EP nominovala, by si však mala ujasniť vlastné problémy, vyjadriť sa k zvláštnym výrokom profesora Rakúsa o "vyliečených homosexuáloch" a rigoróznym predstavám o rodine. Potom budú mať aj európske médiá vo veci jasnejšie a poslankyňa Anna Záborská, ktorá si vyslúžila rešpekt svojou prácou proti ženskej chudobe alebo násilí na ženách sa bude môcť namiesto procesom venovať voličom.