Tento týždeň sa ceny oboch drahých kovov sa pohybovali v špecifických koridoroch. Zlato plávalo väčšinou medzi 1570 a 1580 USD a striebro bolo medzi 28,5 a 29 USD. Týždeň bol opätovne celkom pokojný. Len v utorok sme videli menší pokles ceny na striebre, aby už v stredu skočila cena späť. V piatok boli zverejnené pozitívne dáta z trhu práce v USA, čo najprv spôsobilo vodopádovitý pokles cien, aby následne ceny oboch kovov konsolidovali na predchádzajúcich cenových hladinách.
Zlato uzavrelo nakoniec na úrovni 1579,2 USD, čo bolo o 2,4 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra sa zvýšila o 0,42 USD a uzavrela na 29 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 54,46 (t.j. za gram zlata by ste si kúpili 54,46 gramu striebra; minulý týždeň to bolo 55,17). To znamená, že striebro bolo tento týždeň úspešnejšie. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) skončil na úrovni 350,29 a klesol o 1,49 USD v porovnaní s minulým týždňom. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) ukončil na úrovni 133,3 čo bolo skoro rovnako ako minulý týždeň. Oba indexy stále plávajú okolo svojich dvojročných miním.
Krátke koncentrované pozície veľkých bánk (stávka na pokles ceny) na COMEXe sa i tento týždeň znížili na oboch kovoch. Podľa analytika Teda Butlera sme inak dnes svedkami najväčšej koncentrácie týchto pozícií v histórií. Tvrdí, že až 90 % zo všetkých krátkych pozícií veľkých bánk vlastní J.P. Morgan, čo umožňuje tejto jedinej banke pohybovať s cenou striebra podľa ľubovôle. Na strane druhej sme však svedkami značného poklesu krátkych pozícií veľkých bánk, ako na striebre (skoro o 23 tis.), tak i na zlate (viac ako 40 tis.) za ostatné 4 týždne, čo môže znamenať určitý pozitívny signál pre ceny kovov. Na strane druhej už oba drahé kovy vytvorili „prekríženie smrti“ (dlhodobý pohyblivý priemer pod krátkodobým), čo z analytického hľadiska hovorí o klesajúcom cenovom trhu. Cena krátkodobých futures kontraktov sa rovnako mierne zvýšila a pohybuje sa mierne nad spotovou cenou, čo ukončilo krátkodobú bakwardáciu. Takže máme proti sebe stojace indície. Ako sa bude teda vyvíjať cena v najbližšej dobe? Dobrá otázka. Odpoveď neľahká. Turd Ferguson napríklad vydal upozornenie, že síce máme silné podporné hranice na 1530 USD na zlate a 28,4 USD na striebre, ale že nevylučuje pokles ceny i k 1500 USD a 25 USD pri striebre. Legendárna analytička Luis Yamada hovorí napríklad, že pokles pod hranicu 1564 USD na zlate, môže spôsobiť ďalší výpredaj na 1539 USD a 1400 USD je potom rovnako v hre. Striebro má svoju kritickú hranicu na 27 USD, čo by mohlo spôsobiť teoreticky pád na 25 USD. Striebro sa musí dostať podľa nej nad 30 USD, aby sa pohlo vyššie. Takže uvidíme, aké príležitosti nám prinesie dnešná doba. Budeme sa musieť asi len nechať prekvapiť.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Čína udáva pravidlá
Ako sa hovorí Čína rulezz. Čínske zahraničné rezervy vzrástli o 721 % na úroveň 3,3 bilióna USD v roku 2012. Hypoteticky si tak Čína môže kúpiť celosvetové zásoby zlata aj tri krát. Nehovorím, že sa to stane, ale môže to signalizovať celkom významný prvok v kontexte zlata. Čína totižto minimalizovala nákupy amerických vládnych dlhopisov, ktoré kupovala a jej presmerovanie rezerv na zlato by nebolo nelogické. Zlato sa Číňanom páči. Predaj zlatých tehiel sa takmer zdvojnásobil počas jarného festivalu. Dôvodom za tým bola klesajúce cena na svetových trhoch, ale i fakt, že viacero Číňanov považuje zlato za dobrý darček. Rozkošným dôvodom bol deň sv. Valentína; tak sa zdá, že Čína je ovplyvnená západným štýlom života omnoho viac, ako by sa zdalo. Veľký apetít sa ukazuje aj na jej ťažobných aktivitách. Napríklad len nedávno oznámila spoločnosť China African Precious Metals, kúpu zlatej bane Aurora v Južnej Afrike, ktorá bola v ťažkostiach. Posledným dobrým porovnaním apetítu po zlate medzi tzv. Východom a Západom, môže byť vyhľadávač google a jeho porovnanie trendov vyhľadávania v USA a Číne. Z obrázku nižšie je jasné, že vyhľadávanie informácií o termíne „zlato“ je v USA tak na úrovni roku 2011, keď v Číne dosahuje nové rekordy:
Zdroj: http://www.google.com/trends/explore
Investori vybrali z tzv. zlatých ETP (exchange-traded products) viac ako 5,6 mld. USD (4,5 % celkovej hodnoty zlatých ETP) vo Februári a celkový medziročný pokles zaznamenal výšku 6,8 mld. USD. Dôvodom boli hlavne nedávne poklesy cien zlata, predpoklad investorov o tom, že expanzívna monetárna politika FEDu sa pomaly končí, silnejší americký dolár, či zvýšený dopyt po akciách a odklon od investícií do tzv. safe havens, za čo je zlato považované.
Na strane druhej tu máme nákupy centrálnych bánk niektorých krajín. K Rusku a Kazachstanu sa pridala i centrálna banka Južnej Kórei, ktorá nakúpila v Februári 20 ton zlata. To predstavuje skoro 20 % jej celkových zásob zlata vo výške 104 ton. Banka tak vlastní zlato v hodnote 4,8 mld. USD a má v zlate približne 1,5 % svojich celkových zahraničných rezerv.
Grécke zlaté rezervy majú hodnotu približne 4, 74 mld. euro. Grécko drží 50 % svojho zlata doma, kým zvyšok zlata je umiestnený vo trezoroch FEDu, Bank of England a vo Švajčiarsku. Myslíte, že Gréci čakajú na rast ceny drahého kovu, aby ním mohli splatiť svoje dlhy? To si nemyslím, že by ich vôbec niečo také napadlo. Jednalo sa skôr o reakciu na požiadavku Zlatého úsvitu (politickej strany), ktorá sa obávala o existenciu gréckeho zlata.
Nič nie je slabšie, ako pevné pravidlá Bruselu
Monetárna komisia ECB rozhodla podľa očakávaní o ponechaní úrovne výšky základných úrokových sadzieb bezo zmien. Hlavnými dôvodmi bolo, že sa banky splatili 22% z celkovej 1 biliónovej pôžičky v rámci programu LTRO, čo poukazuje na zvýšenú medzibankovú dôveru, slabšie čísla o vývoji HDP, či nízku mieru odhadovanej februárovej inflácie na úrovni 1,8 %.
Centrálna banka Anglicka - Bank of England rovnako nezmenila sna svojom zasadaní svoju politku a ponechala nákup vládnych dlhopisov na úrovni 564 mld. USD. To sa však môže rýchlo zmeniť s príchodom jej nového šéfa Marka Carneyho. David Cameron sa už vyjadril o tom, že očakáva novú formy podpory ekonomiky zo strany banky, čo nebude znamenať nič inšie len rýchlejšie nakupovanie vládnych dlhopisov.
V Európe to vyzerá, že sa pevný nemecký stisk mení na pohladkanie. Talianske voľby, Francúzka rezistencia voči silnejším škrtom v ich rozpočte či protesty proti šetreniu v južnej časti Európy; to sú len niektoré z faktov, ktoré spôsobujú, že sa Bruselské silné a nemenné pravidlá rozpadávajú ako domček s kariet. A vysvetlenia prečo sú nádherné. Napr. „Ak máme inteligentné pravidlá, sú tiež flexibilné. Musíme nájsť správny rytmus a správne balansovanie bez dopadu na rast,“ povedal francúzsky minister financií, alebo “Musíme uniknúť z klietky úspor,” povedal Pier Luigi Bersani ako reakciu na výsledok volieb v Taliansku, čím postavil na hlavu svoj volebný program. Tak to vyzerá, že sa nám čoraz silnejšie formujú dve základné strany – blok úspor Nemci, Fíni, či Luxemburci a blok podpory rastu z verejných zdrojov – Francúzi, Španieli, Taliani, Portugalci a nakoniec i my. Hm. Koho názor myslíte, že v únii zvíťazí?
Agentúra Fitch znížila ratin Talianska na BBB+ z A- s negatívnym výhľadom, čo by malo mať vplyv i na rating ESM, ktorého je Taliansko podielnikom. Dôvodmi boli voľby, tým pádom vyššia pravdepodobnosť vlády flexibilne reagovať na prípadné šoky, či odhad dlhu nad alebo okolo úrovne 130 % HDP v tomto roku.
Aká je najnebezpečnejšia investícia v Číne? Kúpa nehnuteľností. A uvedomuje si čínsky ľud toto riziko. Kdeže! Situácia okolo čínskeho realitného trhu sa dostala konečne i do pozornosti mainstreamových médií. A oprávnene. Čínsky stavebný priemysel tvorí odhadom 20 – 30 % celkovej ekonomiky krajiny. Čína je zároveň údajne schopná postaviť 12 – 24 nových miest, čo je politika vlády, ktorá na tieto projekty dala viac ako 2 bilióny USD. S cieľom zachovania rastu krajiny. Výsledok? Prázdnota. Nie, že by niektoré mestá neboli postavené. Sú však úplne prázdne. Ak chcete vidieť ako to vyzerá v prázdnom obchodnom centre, paneláku, či celom meste, pozrite si video:
Jedna z vecí je na videu veľmi pekne popísaná. Praskanie bubliny tak, ako ju popisuje tzv. rakúska škola, ktorá vysvetľuje ekonomický cyklus prostredníctvom zlých investícií (tzv. malinvestments). Praskajúca bublina v Číne má presne tento priebeh. Nedostatok nových zdrojov na ďalšie a Ďalšie neefektívne projekty spôsobuje nezamestnanosť a postupné bankroty.
Novým guvernér Japonskej centrálnej banky plní očakávania a možno ide aj nad ne. Minulý pondelok sa vyjadril k doterajšej politike ich centrálnej banky. vyhlásil, že na to, aby malo Japonsku vyššiu infláciu na úrovni 2 % potrebuje nevyhnutne začať nakupovať dlhodobé vládne dlhopisy v omnoho vyššej miere a omnoho skôr ako v plánovanom roku 2014. Tak uvidíme pri prvom zasadaní ich monetárnej komisie, ktorá je plánovaná na začiatok apríla, či sú to len reči, alebo skutočné opatrenia.
V USA s zvýšil počet novo vytvorených pracovných miest o 236 tisíc, čo bolo vysoko nad očakávania na úrovni cca 165 tisíc. Nezamestnanosť klesla na úroveň 7,7 %, čo je najnižšia miera od roku 2008. Škoda len, že počet ľudí na sociálnych programoch zaznamenáva rekordy. Ale Američania musia byť už úplne pokojní. Nielenže im klesá nezamestnanosť, ale i najväčšie bankové inštitúcie prešli hypotetickými stres testami. Údajne sú dokonca banky silnejšie, ako boli pred krízou. Test spočíval v simulovaní 12 % nezamestnanosti, 50 % poklesu hodnoty vlastného kapitálu, 20 % poklese cien nehnuteľností, či projekcii strát vo výške 462 mld. USD počas 9 mesiacov. Tak len dúfajme, že si to nebudeme musieť vyskúšať naozaj.
|
Matúš Pošvanc |