Súčasná situácia na Ukrajine začína ohrozovať stabilitu tamojšieho bankového sektora a môže zvýšiť straty pre držiteľov ukrajinských dlhopisov. Upozornili na to vo svojom najnovšom komentári analytici spoločnosti Colosseum. "Prudký pokles hrivny počas augusta tohto roka ukončil relatívny pokoj na ukrajinskom finančnom trhu. Tlak na finančný sektor Ukrajiny tak rastie," skonštatoval v komentári analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger.
V polovici apríla 2014 ukrajinská centrálna banka zvýšila úrokové sadzby a investorov mala upokojiť finančná pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF). "Finančná injekcia mala odvrátiť hospodársky kolaps krajiny od začiatku protestných akcií, ktoré nakoniec spôsobili pád miestnej vlády. Posledný pokles hrivny ale zvyšuje presvedčenie investorov, že Ukrajina bude potrebovať väčšiu finančnú podporu, než jej doteraz bola poskytnutá," tvrdí Habiger.
Od začiatku augusta totiž hrivna klesla oproti doláru o šesť percent, a to hlavne pre pokračujúce boje na východe krajiny. Slabá hrivna tak zvyšuje ekonomickú záťaž Ukrajiny. "Znamená to predovšetkým zvyšujúce sa náklady na energie, zdražujú dovážané tovary aj obsluha vládnych dlhov v cudzej mene," vysvetľuje Habiger. V prípade, že sa situácia na Ukrajine ešte zhorší, bude podľa analytika dlhové bremeno ďalej zaťažovať finančný systém Ukrajiny a niektoré banky sa môžu dostať do situácie, že budú nútené požiadať vládu o finančnú pomoc. "To by spôsobilo ďalší odtok vládnych financií, čo by výrazne spochybnilo schopnosť Ukrajiny splácať vládne dlhy," predpokladá Habiger.
Trvalý pokles cien vládnych dlhopisov môže znamenať aj problémy pre veľkých zahraničných investorov. Medzi najväčších investorov, ktorí nakupovali ukrajinské dlhopisy, patrí napríklad spoločnosť Franklin Templeton Investments. Tá nakúpila dlhopisy približne v hodnote 7 miliárd USD (5,23 miliardy eur). "Ukrajinská vláda ale doteraz nevynechala žiadnu splátku svojich dlhov, a to aj napriek tomu, že sa situácia s Ruskom naďalej zhoršuje," poznamenal analytik Colossea.
Pod oslabovanie tamojšej meny sa pritom podpísal aj samotný úver od MMF. Ako doplnil Habiger, guvernérka ukrajinskej centrálnej banky Valeria Gontareva uviedla, že úverová zmluva s MMF bráni národnej banke aktívne podporovať domácu menu, čo spôsobilo ďalší pokles hrivny.
Aj menový fond uviedol, že prvé záťažové testy bankového sektora ukázali, že Ukrajina bude musieť vynaložiť pravdepodobne päť percent hrubého domáceho produktu (približne 6,5 miliardy eur) na stabilizáciu vlastných bánk, pokiaľ sa hrivna oslabí na kurz 12,5 hrivny za dolár. Ako dodal Habiger, kurz sa v posledných dňoch pohybuje okolo 13 hrivien za dolár.
(1 EUR = 1,34 USD)