Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách badať regionálne rozdiely. Najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z tých celoslovenských až 47,5 percenta. Inak povedané, takmer každé druhé euro sme minuli v obchodoch v bratislavskom regióne. Väčšia plocha obchodných priestorov je zároveň v Bratislave dôvodom i dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak sa usídli zväčša v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí.
Bratislavčan naopak nakupuje v inom regióne krajiny iba vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia. Na druhej strane aj zahraniční turisti pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch.
Pri štatistikách tržieb ale nemôžeme vylúčiť ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Vlani nechali či už slovenskí alebo zahraniční zákazníci najviac peňazí, až takmer 8,8 miliardy eur, v nešpecializovaných predajniach. Rôzne supermarkety či hypermarkety tak mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 46,5 percenta. Sumu 3,3 miliardy eur utŕžili dovedna predajcovia ostatného tovaru (t. j. oblečenia, kozmetiky, šperkov, liekov atď.).
Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov a trhov predstavovali vlani viac než 1,6 miliardy eur a na celkových maloobchodných tržbách sa podieľali takmer 9 percentami.