Náš východný sused je pre región V4 z hľadiska vzájomného obchodu oveľa dôležitejší ako napríklad toľko skloňované Grécko. Konfliktom zmietaná krajina totiž požaduje odpustenie časti dlhu a predĺženie jeho splatnosti. Ukrajinská ekonomika by totiž podľa posledných odhadov mohla tento rok stratiť až deväť percent.
"Je teoreticky možné, že Ukrajina neodošle splátku 120 miliónov so splatnosťou v júli," hovorí ministerka financií Natalia Jaresková. Podľa niektorých analytikov ide ale len o hry a politické vyhlásenia, pretože ak by to Ukrajina urobila bez dohody, prišla by o ďalšie peniaze od Medzinárodného menového fondu.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko. Snímka: Reuters
Zakliata krajina pre export
Súkromní veritelia, na čele ktorých stojí investičná firma Franklin Templeton, samozrejme nechce o odpísaní hodnoty ukrajinských dlhopisov ani počuť.
Biznismenov zo susedného Česka, ktorí s Ukrajinou obchodujú, zatiaľ hrozba bankrotu príliš neťaží. "Skôr než možnosť bankrotu podnikateľov trápi priveľa byrokracie a korupcie. Súčasná vláda je prvá, ktorá sa odhodlala k reformám, lenže tempo zmien je pomalé," vyhlásil Peter Vávra, ktorý riadi odbor podpory exportu na ministerstve zahraničných vecí.
Pre mnohých podnikateľov zo zahraničia je však Ukrajina tak trochu zakliata krajina. Za prvé štyri mesiace tohto roka sa tam medziročne prepadol export o viac ako 40 percent. Do Ruska to bolo medziročne "len" o 32 percent. Navyše štátna poisťovňa EGAP už od roku 2013 export na Ukrajinu nepoisťuje.
Šancu majú aj Slováci
"Situácia sa časom zlepší," myslí si Vávra. Práve teraz sa podľa neho hrá o to, kto si na Ukrajine vytvorí silnejšiu pozíciu. A postupne sa otvárajú príležitosti aj v oblastiach, na ktoré sa firmy z tohoto regiónu neorientovali. Napríklad v poľnohospodárstve a potravinárstve.
Nové príležitosti pre západné firmy sú okrem iného dôsledkom toho, že sa Ukrajina chce stále viac odstrihávať od Ruska.
Prostredie nahráva skôr tým dravejším a tým, ktorí majú v krajine dobré kontakty a v prípade problémov si dokážu dupnúť. Napríklad investičná spoločnosť Arca Capital slovenského miliardára Pavla Krúpu si už teraz brúsi zuby na ukrajinskú privatizáciu.
Šéf investičnej spoločnosti Arca Capital: Pavol Krúpa. Snímka: HN/Pavol Funtál
Privatizácia sa blíži
Krajina má totiž okolo 3350 štátnych podnikov, ale len polovica z nich reálne funguje. Celkom zamestnávajú asi milión ľudí. Najväčším z nich je plynárenská firma Naftogaz. Väčšina z nich sa však v posledných rokoch zápasí s vysokými stratami.
Vláda teraz počíta s tým, že tie najväčšie a najperspektívnejšie firmy zreštrukturalizuje, napríklad personálne obmení ich vedenie. A potom ich predá v privatizácii, vďaka čomu by mohli získať peniaze na ďalší rozvoj aj na splátky medzinárodným darcom, ktorí Ukrajine pomáhajú, aby sa postavila na nohy.
Článok je prebratý z denníka MF Dnes.