Ponziho schéma je druh pyramídovej hry pomenovanej podľa Charlesa Ponziho, ktorý pomocou nej v dvadsiatych rokoch v Amerike okradol tisíce investorov. Vstúpil tak do dejín ako najväčší finančný podvodník všetkých čias.
Kto bol Charles Ponzi
Charles "Carlo" Ponzi sa narodil v roku 1882 v talianskom meste Lugo, neskôr však emigroval do Spojených štátov. Nie je známe, že by počas života v Taliansku získal finančné alebo ekonomické vzdelanie. Do amerického Bostonu prišiel v roku 1903 s dva a pol dolármi vo vrecku, všetky úspory totiž prehral počas plavby do Štátov. Prvých pár rokov sa živil ako príležitostný robotník, opakovane však prišiel o zamestnanie kvôli drobným krádežiam. Jeho dovtedajší život nenaznačoval, že sa Ponzi raz stane najznámejším finančným podvodníkom všetkých čias.
Ponzi premenil systém "okradnem Petra, aby som zaplatil Pavlovi" na ekonomický princíp, ktorý mu vyniesol milióny.
V roku 1907 začal pracovať v Zarossiho banke v kanadskom Montreale. Klientelu banky tvorili prevažne talianski imigranti. Banka im ponúkala na tú dobu vysoký šesťpercentný úrok pri hotovostných vkladoch, pričom vysoké úroky na účtoch nevyplácala z majetkových vkladov, ale z novozriadených účtov. Práve tento systém inšpiroval Ponziho na vytvorenie slávnej schémy. Netradičný systém fungovania banky prirodzene viedol ku krachu a Ponzi sa po strate zamestnania vrátil späť do Ameriky.
Predtým však stihol z banky ukradnúť celkom slušný obnos peňazí. Tie mu však čoskoro došli a Ponzi sa opäť dostal do problémov kvôli krádežiam a podvodom. Po niekoľkých ďalších pobytoch vo väzení sa vrátil do Bostonu a začal uskutočňovať svoj plán, ako zarobiť milióny. K podvodu storočia ho okrem Zarossiho banky inšpirovalo aj väzenské kamarátstvo so sicílskym kriminálnikom a finančíkom z Wall Street, uvádza sa v knihe Podvody, které hýbali dějinami.
Najslávnejší finančný podvod
Najskôr chcel zarobiť na špekuláciách s medzinárodnými poštovými kupónmi, ktoré sa používali v zahraničí pre spiatočný poštový styk. Prvá svetová vojna totiž zmenila kurzy, vďaka ktorým sa dalo na spätnej výmene zahraničných kupónov zarobiť. Ponzi však čoskoro zistil, že tento obchod je ziskový len v teoretickej rovine, v praxi vyžadoval neúmerne veľa energie v pomere k zárobku.
Nevzdal sa však a atraktívny opis investičnej príležitosti využil na nalákanie investorov. Presvedčil niekoľko priateľov, aby do projektu vložili menšie finančné čiastky, pričom im sľúbil zdvojnásobenie vkladu do troch mesiacov. Svoj sľub dodržal a postupne získal nových a nových investorov. V roku 1919 založil spoločnosť Securities Exchange Company a čoskoro zarábal milióny dolárov.
Investori sa častokrát zadĺžili a uvalili na svoje domy hypotéky, aby mali čo najviac peňazí na lákavú investíciu s vidinou istého zisku. Dôverčivé obete verili Ponziho zásterke, že jeho spoločnosť zarába na arbitráži medzinárodných poštových kupónov a nezaujímalo ich, že firma im platí z peňazí od ďalších investorov a investovanie do známok prakticky neexistovalo. Podvod stál na dôvere a chamtivosti obetí.
Niektorí, tí opatrnejší alebo bystrejší, si síce dali svoje výnosy hneď vyplatiť, prevažná väčšina však nalievala do Ponziho pyramídy stále nové a nové investície, aby čo najviac zarobila. V auguste 1920 však po viacerých podnetoch nespokojných investorov odhalil audit Ponziho veľký podvod a sám Charles Ponzi skončil opäť vo väzení. Po prepustení sa neúspešne pokúsil o ďalšie finančné podfuky, pôvodný úspech už však nedosiahol. Zomrel v roku 1949 v juhoamerickom Rio de Janeiro osamelý a chudobný.
Ako fungujú pyramídové hry
Pyramídová schéma alebo hra funguje na princípe "faraóna", ktorý sedí na vrchole pyramídy investorov, ktorí mu platia licenčné alebo vstupné poplatky za to, že sú súčasťou projektu a môžu kupovať tovar alebo služby, ku ktorých predaju bola schéma špekulatívne vytvorená. Počas celého fungovania podvodu zháňajú existujúci investori stále nových a nových investorov, ktorí do hry priebežne vstupujú a prinášajú nové vklady. Čím viac investorov hra získa, tým viac sa schéma podobá tvaru pyramídy.
Teoreticky by mali všetci investori dostávať výnosy rovnakým dielom v pomere k vkladom, v pyramíde to však funguje inak. Tí, čo sú na vrchole, dostávajú obrovské výnosy sponzorované tými na najnižších poschodiach pyramídy. Schéma skôr či neskôr padne kvôli nedostatku nových investícií, s tým však faraón počíta a celú pyramídu nechá spadnúť. Jemu zostanú všetky v tej chvíli existujúce vklady a investorom nezostane nič, v niektorých prípadoch nepredajné tovary alebo služby. Ponziho schéma je typom pyramídovej hry, avšak je špecifická v tom, že peniaze putujú takmer výlučne do vrecka faraóna.
Ponziho schéma v skratke
- podvodník na sľub veľkých výnosov zláka investora A, ktorý vloží kapitál
- podvodník presvedčí aj investora B, aby do projektu vložil peniaze
- investorovi A podvodník vyplatí výnosy, na ktoré použil vklad investora B
- podvodník zároveň sľubom ešte väčších výnosov presvedčí investora A, aby svoj vklad nevyberal
- investor A kvôli vidine väčších ziskov podvodníkovi uverí a súhlasí s ďalším vkladom na dlhšie obdobie
- investor A zároveň pomáha šíriť dobré meno firmy v investorských kruhoch
- ten istý proces sa potom opakuje s investorom B a ďalšími novými investormi, ktorých podvodník priebežne oslovuje
- keď sa systém začne zadrhávať (meškali vklady, z ktorých mali byť vyplácané výnosy), investori znervóznia a špekulant v správnej chvíli nechá systém padnúť a ujde so zostávajúcimi vkladmi
Najznámejšie zneužitie Ponziho schémy
Ponziho schéma je tiež zodpovedná za jeden z najväčších finančných škandálov na Wall Street. Jej využitie preslávilo amerického finančníka Bernarda Madoffa, ktorý pomocou nej okradol tisícky Američanov a spreneveril astronomických 50 miliárd dolárov. Madoffovi na jeho podvod neprišli celé dekády a medzi obete investorského mága patria banky, univerzitné nadácie, dobročinné a cirkevné organizácie, ale aj jednotlivci. Medzi známych boháčov, ktorí podvodníkovi naleteli, patrí bývalý manžel monackej princezny Caroline, Philippe Junot, režisér Steven Spielberg či herec Kevin Bacon.
Pyramídové hry poznáme aj my
Aj Slováci v minulosti naleteli pyramídovým hrám. Najznámejší je prípad skrachovaných nebankoviek BMG Invest a Horizont Slovakia. Nebankovky sľubmi o tridsaťpercentnom zisku vylákali od vyše 300-tisíc ľudí viac ako dve miliardy slovenských korún. Odškodnených bolo len asi 5 % poškodených, trojica obžalovaných skončila vo väzbe.