Rok 2004. Počas tenisovej kariéry zarobil dvadsaťtisíc dolárov. Nepatril medzi absolútnu špičku, ale na Slovensku trénoval s elitnými slovenskými hráčmi Dominikom Hrbatým či Karolom Kučerom. Bol profesionálom a každý týždeň cestoval na turnaje. Predtým ešte ako junior porazil napríklad aj v súčasnosti piateho najlepšieho hráča sveta – Čecha Tomáša Berdycha.
Rok 2014. Po odchode do Ameriky a rokoch strávených na prestížnej univerzite v Princetone, kde študoval napríklad s neterou bývalého amerického prezidenta Georgea W. Busha či deťmi viacerých amerických miliardárov, dnes pracuje ako obchodník s dlhopismi v prestížnej americkej banke J. P. Morgan. Pre tento bankový gigant robí obchody, ktoré dosahujú milióny dolárov.
Máte pocit, že čítate o dvoch rôznych ľuďoch? Omyl. Ide o jedného človeka. Ale s dvomi príbehmi a s dvomi kariérami. Reč je o neúspešnom tenistovi Petrovi Čapkovičovi, ktorý sa dostal medzi špičku finančného biznisu na newyorskom Manhattane.
Cesta do slávnej banky
Ako tenista Peter Čapkovič pochopil, že turnajové tituly nikdy zbierať nebude. Možno na rozdiel od svojho známejšieho brata Kamila, ktorý hráva tenis dodnes.
Peter tak hľadal spôsob, ako preraziť v inej oblasti. „Tenis sa mi páčil, ale intelektuálne ma to nijako nenapĺňalo. Vždy som chcel študovať, spoznávať nové veci a bavili ma financie,“ hovorí Peter Čapkovič.
Začal teda hľadať vhodnú univerzitu. Mal pritom okolo seba ľudí, ktorí mu radili so všetkým, čo potrebuje na odchod do Ameriky. V roku 2005 si podal prihlášku na jednu z najslávnejších univerzít v Amerike v Princetone. Ešte hrával tenis, tak požiadal o štipendium. „Keď vás prijmú, musíte hrať štyri roky, aby ste dostávali štipendium. Ja som sa však neskôr rozhodol, že ho nepotrebujem. Tenis už potom pre mňa nebol prioritou,“ tvrdí.
Na legendárnej univerzite študoval s ľuďmi, ktorí dnes patria medzi spoločenskú elitu, ale aj s deťmi miliardárov. „Ekonomické rozdiely tam boli úplne zreteľné. Bol to pre mňa kultúrny šok, keď som videl toľko komunít,“ hovorí Čapkovič.
Ešte počas štúdia tradingu, teda obchodovania s dlhopismi, praxoval v prestížnej banke J. P. Morgan. Keďže bol úspešný, v treťom ročníku dostal od banky ponuku, aká sa neodmieta. „Práca pre investičnú banku patrí medzi najpopulárnejšie povolania vNewYorku. A ja som to chcel robiť tiež,“ hovorí starší z bratov Čapkovičovcov.
Štart od nuly
Vtedy sa jeho tenisový príbeh skončil. A začala sa kariéra obchodníka. Od nuly. „Pri tradingu je to podobné ako pri tenise. Keď pri tenise podáte dobrý výkon, tak vyhráte duel. Keď pri tejto práci urobíte dobré rozhodnutie, zarobíte peniaze.“
Na začiatku to však mal ťažké. Pracoval do noci, obchodoval na burzách a voľno nemal ani cez víkendy. Chodil totiž na prednášky a musel sa učiť od skúsených obchodníkov.
Dnes je v spoločnosti viceprezidentom pre svoju oblasť. Vedie tím obchodníkov a nesie zodpovednosť za to, koľko peňazí zarobia.
A ako vlastne funguje jeho práca?„Trading je obchodovanie s dlhopismi. V mene firmy teda poskytujem likviditu, ponúkame a predávame dlhopisy. Keď napríklad veľká spoločnosť potrebuje kúpiť balíček dlhopisov alebo derivátov v úrokových sadzbách, tak ja im radím, ako majú investovať,“ vysvetľuje Čapkovič.
Nesie všetky riziká
Dnes Peter obchoduje len na amerických burzách. Zodpovedá pritom za desiatky ľudí. „Keď obchodník začína, tak mojou úlohou je mu pomáhať. Nesiem tiež zodpovednosť za zisky alebo straty. A, samozrejme, aj za všetky riziká,“ vysvetlil bývalý tenista.
Znovu pritom porovnáva svoju prácu s tenisom. „Máte málo času rozhodnúť sa čo najlepšie. Stále zažijete niečo nové. A to je to, čo ma na tejto práci baví najviac,“ tvrdí Čapkovič, ktorý pre J. P. Morgan pracoval dva roky v Londýne a teraz je už tri roky vNewYorku.
Na Slovensko sa zatiaľ vrátiť nechce. „Takto dopredu nerozmýšľam. Teraz som vNewYorku a chcem tu zostať,“ dodáva.
Dotazník HN: Ako sa Peter Čapkovič pozerá na New York a svoj život v tomto meste
Najväčšie prekvapenie
Najviac ma prekvapilo, že v mojej sfére ľudia veľmi tvrdo pracujú na tom, aby zarábali čo najviac peňazí. Sú schopní pracovať aj sto hodín týždenne a aj cez víkendy. Samozrejme, platí to hlavne o dobre platených pozíciách.
Kultúrny šok
Najväčší kultúrny šok pre mňa bol, keď som prišiel na vysokú školu. Je to úplne iná akademická úroveň ako inde. Nároky na skúšky, na prípravu, na prednášky. A to som mal ešte výhodu, že v tom čase som už bol zvyknutý na americký život.
Slovenské zvyky
Žiadne tradičné jedlá na Vianoce či Veľkú noc si nepripravujem. New York je totiž známy tým, že sa tam príliš nevarí. Varia si veľmi málo, lebo suroviny najmä na Manhattane sú drahé a v reštauráciách dostanete veľa druhov jedál za rovnakú cenu.
Thajská kuchyňa
Pokiaľ ide o jedlo, v Amerike nemám problém. Ak mi niečo chýba, tak nie v New Yorku, ale skôr na Slovensku. Mám veľmi rád thajskú a mexickú kuchyňu a u nás takéto kvalitné jedlá nenájdete.
Príklad od Newyorčanov
Mám pocit, že Slováci nie sú až takí ambiciózni ako Američania, prípadne Newyorčania. Z toho by sme si mohli brať príklad. Ľudia z môjho okolia vôbec neriešia, kedy a na koľko dní pôjdu na dovolenku a kedy pôjdu domov z práce. Na druhej strane chápem, že platy v oboch krajinách sú veľmi odlišné.
Život na Manhattane
Paradoxne na Manhattane skoro nikto z komunity ľudí, v ktorej žijem, nemá auto. Ak potrebujete ísť niekam rýchlo, tak povedzme za desať dolárov sa dostanete kamkoľvek. A keď chcem ísť pozrieť napríklad kamarátov, idem pešo hodinu a všetkých navštívim. V takom Londýne by som musel cestovať celý deň.