Najväčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú najmä v rozvíjajúcich sa krajinách, nerovnosť príjmov však neraz vidno aj vo vyspelých ekonomikách. V rebríčku najväčších príjmových nerovností dominujú krajiny zo subsaharskej Afriky a Latinskej Ameriky. Z rozvinutých ekonomík vedie Hongkong, relatívne vysoké rozdiely v príjmoch však sú aj v USA. Naopak, v krajinách EÚ sú príjmové nerovnosti malé. Platí to aj pre Slovensko. Spolu so Škandináviou či Českom patríme medzi najrovnostárskejšie krajiny na svete.
Sú príjmové nerovnosti dobré alebo zlé?
Závisí od toho, čo nerovnosti spôsobuje. Pre rozvoj ekonomiky je veľmi dôležitá sociálna mobilita. Ak ľudia vidia, že ich príjmy závisia najmä od kvality odvedenej práce, motivuje ich to k vyšším pracovným výkonom. Rastie produkcia aj investície. Ak majú všetci rovnaké príjmy, nesnaží sa nikto. Na druhej strane, príjmové nerovnosti nemusia odzrkadľovať rozdielne schopnosti zamestnancov. Ak sú nerovnosti výsledkom privilégií pre skupinu obyvateľstva, pre ľudí to môže byť, naopak, demotivujúce a pre ekonomiku škodlivé. Príliš veľké rozdiely – najmä v krajinách so slabou vymožiteľnosťou práva – tiež môžu spôsobiť, že bohatší si vedia vybaviť preferenčný prístup v štátnych inštitúciách, na súdoch či „priateľskejšiu“ reguláciu. To ekonomike, naopak, škodí. Riešením nie je väčšie prerozdeľovanie, ale skvalitnenie štátnych inštitúcií.
Odvrátená strana čínskeho rastu
Postupné otváranie čínskej ekonomiky svetu prinieslo v posledných dekádach okrem hospodárskeho rastu aj výrazné prehĺbenie sociálnych rozdielov. Príjmová nerovnosť v najväčšej socialistickej ekonomike sveta je dnes dokonca vyššia než v „bašte kapitalizmu“ – USA. Hospodárska expanzia, ktorú Čína zažila v posledných desaťročiach, sa odohrávala takmer výhradne v regiónoch na pobreží, kým vnútrozemie je relatívne chudobné. Veľké rozdiely panujú medzi mestami a poľnohospodárskym vidiekom. Priemerná mzda v regiónoch Šanghaj a Peking je takmer 2,5- násobná oproti najchudobnejším regiónom Gansu a Heilongjiang.
Čo je Gini koeficient
Meria nerovnosť príjmov v rámci krajiny (od 0 do 100). 0 znamená rovnaký príjem ľudí a 100 zas maximálnu nerovnosť – t. j. jeden človek poberá všetok príjem v ekonomike. Index sleduje iba príjmy, nie rozloženie bohatstva v krajine.