Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi sa konečne môže znova naplno venovať eurozóne a jej ekonomike, keďže napätie okolo Grécka sa zmiernilo. Teda aspoň nateraz, konštatuje agentúra Bloomberg.
Ale hoci sa región, ktorý platí eurom, nakoniec vyhol strate jedného z 19 členov, a tým aj hroziacim otrasom na trhoch, jeho ekonomika ani zďaleka nebeží na plný plyn.
Slabšie euro aj nový program ECB - tzv. kvalitatívne uvoľňovanie (QE), teda masívny nákup dlhopisov eurozóny, pomáhajú hospodárstvu, ktoré sa už stavia na nohy a podľa predbežných odhadov v 2. kvartáli tohto roka si udržalo rast, už deviaty kvartál po sebe. Ale tempo jeho rastu je stále len mierne a inflácia je príliš nízka, zatiaľ čo nezamestnanosť, najmä na juhu Európy, je zase príliš veľká.
"Téma Grécka sa z pohľadu ekonómov a trhov presunula z prvej na druhú alebo tretiu stranu," uviedol Holger Sandte, hlavný analytik pre Európu z kodanskej banky Nordea.
Miera nezamestnanosti v celej eurozóne sa v júni takmer nezmenila a udržala sa na úrovni 11 % a experti odhadujú, že medziročná miera inflácie dosiahla tento mesiac 0,2 %. Celková dôvera v ekonomiku eurozóny sa v júli pravdepodobne znížila, aj keď prieskum nemeckého inštitútu Ifo odhalil, že dôvera nemeckých podnikateľov tento mesiac nečakane vzrástla.
Hospodárstvo eurozóny aj v úvode súčasného 3. štvrťroka pokračuje v raste napriek kríze v Grécku, ale stále sa mu nepodarilo nabrať výraznejšie tempo.
ECB odhaduje, že sa výkon hospodárstva celej eurozóny tento rok zvýši o 1,6 % a v nasledujúcom roku sa jeho rast zrýchli na 1,9 %. Ale miera inflácie za celý rok stúpne len takmer o zanedbateľných 0,3 %. ECB očakáva, že QE jej pomôže v budúcom roku vytlačiť infláciu na 1,5 %.
Euro tento rok oslabilo oproti doláru takmer o 10 %, čo pomáha európskym exportérom a spolu s nízkymi cenami ropy aj ekonomike. Napriek tomu je zotavovanie hospodárstva menovej únie stále nevýrazné.
Draghi sa na jednej strane snaží podporiť ekonomiku a pomôcť jej nabrať tempo, ale zároveň musí pozorne sledovať vývoj v Grécku. Situácia v najzadlženejšom európskom štáte je stále neistá. Dôvodom sú obavy, že premiér Alexis Tsipras bude mať problém presadiť všetky reformy, ktoré od Grécka požadujú veritelia. Viacerí analytici preto očakávajú, že nová hádka na seba nenechá dlho čakať. Aj to je dôvod, prečo považujú riziko odchodu Grécka z eurozóny v priebehu jedného alebo dvoch rokov stále za vyššie ako 50 %.