Obchodno vážený index amerického dolára sa v priebehu uplynulého týždňa opäť obchodoval na dvojmesačnom maxime. Táto rally nakoniec ukončila slabšie obdobie z konca septembra a väčšiny októbra. Horšie časy vtedy doláru nastali po tom, čo americká centrálna banka Fed šokovala trhy a na schôdzi Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC) z 18. septembra sa rozhodla pokračovať v nákupe aktív. Navyše nebolo isté, ako trhy ovplyvní zatváranie úradov v Spojených štátoch, ktoré sa odohralo v prvej polovici októbra. Aj keď sa čakalo, že práve tzv. shutdown americkej administratívy bude mať negatívny vplyv na októbrové čísla z trhu práce, oneskorené dáta z konca minulého týždňa nakoniec potvrdili rastúce príjmy a tiež výrazné zlepšenie v prípade revízie dát z minulých mesiacov. Trhy sa tak na pozadí optimistických čísel zase začali zaoberať myšlienkou, kedy Fed obmedzí kvantitatívne uvoľňovanie a či to bude už na januárovej schôdzi. A keďže sa ekonomické dáta z USA naozaj vydarili, niektorí špekulujú už o decembrovom termíne.
Skončí kvantitatívne uvoľňovanie, alebo bude pokračovať?
Najbližší výhľad pre americký dolár závisí predovšetkým na tom, kedy a či priškrtí Fed svoj program nákupu aktív. Platí tu pritom rovnica - koniec kvantitatívneho uvoľňovania je pre dolár pozitívna správa a jeho pokračovanie potom negatívne. Podľa všeobecného konsenzu dôjde k ukončovaniu na januárovom alebo marcovom rokovaní Fedu. Súčasne sa množia aj špekulácie, aj keď u menšej časti trhu, že Fed v dohľadnej dobe svoje nákupy neukončí a že ich dokonca ešte navýši. A to vtedy, keby opäť začali prichádzať slabé čísla z ekonomiky, alebo - čo je dôležitejšie - keby hrozila deflácia.
Tak ako tak, pre Fed nebude ani jedno rozhodnutie bezbolestné. Na jednej strane je jednoduché tvrdiť, že centrálna banka k ukončovaniu nikdy nepristúpi, pretože sa tento rok poučila. Zhruba v polovici roka totiž aj samotná hrozba miernej redukcie nákupu aktív spustila lavínu na amerických vládnych dlhopisoch a obrovská časť likvidity sa preliala do rozvíjajúcich sa ekonomík a ich mien. Koniec kvantitatívneho uvoľňovania by so sebou mohol priniesť poškodenie dôvery na trhoch a oslabenie fundamentov, ktoré to už tak nemali kvôli vyšším sadzbám ľahké. Práve v oblasti sadzieb sa zvesti o ukončovaní programu nákupu aktív začali prejavovať negatívne. Na druhej strane sa čoraz viac hovorí o tom, že akciové trhy uviazli v bubline. A pritom je stále viac evidentné, že Fed potrebuje rast ceny aktív kontrolovať. Ak by totiž došlo k prudkým korekciám na akciových trhoch, Fed bude obvinený z toho, že sa o bublinu na trhoch s aktívami zaslúžil najväčšou mierou.
Rally stále naberá na sile
Septembrová spiatočka Fedu mala prekvapivo len čiastočný podiel na škodách na dlhopisových trhoch a menách rozvíjajúcich sa krajín. A dolár po piatkových číslach z amerického trhu práce znova posilnil. Práve tieto dáta znamenali, že sa o ukončení uvoľnenia opäť začalo hovoriť. Ak sa dočkáme toho, že Fed začne svoje nákupy obmedzovať, môžeme očakávať urýchlenie rally na dolári. Výnosy dlhopisov totiž v tom prípade pôjdu hore a nepreberná likvidita pochádzajúca z Fedu bude minulosťou. Rally potom bude ďalej zrýchľovať spolu s tým, ako sa americkému doláru vráti prívlastok bezpečný prístav a Fed sa stane prvou veľkou centrálnou bankou, ktorá začne sprísňovať svoju politiku.
Dolár posilnili problémy ostatných mien
Aj keby Fed s kvantitatívnym uvoľňovaním neskončil, americkému doláru nahrávajú problémy ďalších popredných mien. Napríklad v Európe pristúpila centrálna banka (ECB) na devalvačnú hru a začala strašiť defláciou. Nehľadiac na stále vyššiu pravdepodobnosť, že sa európska periféria - alebo dokonca aj Francúzsko - rozhodnú devalvovať svoje meny tiež. Za posilňovaním ekonomiky a libry vo Veľkej Británii potom stála tamojšia vláda, ktorá pobádala domácnosti, aby sa viac zadlžovali a vyhotovovali si super lacné hypotéky. V septembri potom Veľká Británia oznámila jeden z najväčších obchodných deficitov zo svetového pohľadu. To bolo čiastočne kompenzované výraznými tokmi kapitálu do britského a predovšetkým potom londýnskeho trhu s bývaním, ktorý už značne pripomína obriu bublinu. A Britská centrálna banka (BoE) sa zrejme čoskoro bude chcieť o silnú libru oprieť.
Čo sa týka Švajčiarska - ak sa v krajine objavia ďalšie známky deflácie, môžeme očakávať reakciu tamojšej národnej banky (SNB). A ak sa ECB rozhodne, že ešte viac pomôže periférnym štátom, mohlo by to citeľne a náhle oslabiť aj švajčiarsky frank. Nakoniec sa dostávame aj k centrálnej banke, ktorá svoju menu deštruuje zďaleka najviac - tej japonskej (BoJ). Podľa mňa jej počiatočnápolitika nátlaku musí raz zlyhať, už kvôli svojej extrémnosti. Súčasne však bude zaujímavé sledovať, či sa ako prvá reakcia na zlyhanie abenomiky dostaví pád menového páru USDJPY. To by mohlo vyvolať ďalšie agresívne krok zo strany BoJ alebo možno aj od samotnej vlády Šinzó Abeho. Tou "správnou cestou", ako účinne zničiť menu, je cez tlačenie peňazí na financovanie aktivít vlády. A súčasným vynechaním centrálnej banky, respektíve nákupov aktív.
Možno sa ešte u dolára na konci roka dočkáme jedného alebo dvoch prejavov slabosti. Spolu s tým, ako budú očakávania konca kvantitatívneho uvoľňovania rásť a potom zase slabnúť. Napriek tomu je americký dolár späť na vlne rally a pravdepodobne zažije veľmi silný ročník 2014.