Rok 2013 bol na devízovom trhu v porovnaní s niekoľkými poslednými rokmi relatívne pokojný. Napriek tomu ponúkol niekoľko zaujímavých zmien a výrazných pohybov, na ktorých sa dalo aj slušne zarobiť. Tradične najzaujímavejšie boli v tomto ohľade exotické meny.
Zo 177 svetových mien, ktorých kurzy mapuje agentúra Bloomberg, sa stal tohtoročným absolútnym víťazom v pomyselnej honbe za najvyšším "kurzovým skokom" somálsky šiling.
Mena krajiny, ktorá sa pomaly spamätáva z takmer dvadsaťročnej občianskej vojny a ktorej medzinárodná skratka je trochu paradoxne SOS, totiž v pomere k americkému doláru tento rok dokázala spevniť o viac než 40 percent. Na opačnej strane rebríčka sa pohybujú infláciou zmietané meny Iránu , Sýrie alebo Venezuely, ktorých oficiálne kurzy boli administratívne devalvované o 30 - 50 percent .
Ak sa však zameriame iba na meny vyspelých krajín, tou najsilnejšou sa stal izraelský šekel, ktorý voči doláru posilnil o 6,4 percenta. Izraelskej ekonomike sa tento rok darilo nielen rásť, ale aj znižovať rozpočtový deficit, čo pri relatívne vysokých úrokových sadzbách a stabilnej inflácii atraktivitu šekela výrazne zvyšovalo. Šekel by bol pravdepodobne ešte silnejší, nebyť izraelskej centrálnej banky, ktorá sa jeho rastu nesnažila brániť intervenciami na devízovom trhu a znižovaním úrokových sadzieb, ktoré tento rok zrazila až na jedno percento. Snahou oslabiť domácu menu si ale možno krajiny zarába na oveľa väčší problém. Znižovanie sadzieb totiž zvyšuje tlak na ceny nehnuteľností, ktoré tento rok vzrástli o 9 percent a od roku 2007 sú vyššie o 70 percent.
Veľmi zlý rok za sebou má naopak japonský jen. Japonská centrálna banka má od februára nového guvernéra, a ako to už v prípade Bank of Japan býva, robí jej vedenie presne to, čo od neho vláda očakáva. Japonsko má už rok nového premiéra, ktorý krajine ordinuje masívne kvantitatívne uvoľňovanie, ktorého cieľom je zdvojnásobiť menovú bázu do konca roka 2014. Agresívna menová politika už prispela k 50- percentnému rastu japonských akcií, ktorý bol ale vykúpený viac než 15 percentným oslabením domácej meny. Vyhliadky pre japonský jen pritom nie sú priaznivé, keď existuje reálne riziko, že centrálna banka svoju menovú politiku v budúcom roku ešte viac uvoľní.
Menová politika ale hrala prím aj na hlavnom menovom páre EUR / USD a kľúčovou bola aj pre vývoj českej koruny . Euro tento rok dokázalo k doláru spevniť o viac než štyri percentá najmä vďaka tomu, že Fed pokračoval v kvantitatívnom uvoľňovaní, zatiaľ čo ECB sa do podobných experimentov nepúšťala a likviditu z finančných trhov radšej pozvoľna sťahovala.
iHNed.cz