Vystúpenie Grécka z eurozóny by v súčasnosti zrejme nemalo výraznejší dopad na ratingové hodnotenia ostatných členov eurozóny. Konštatuje sa to v najnovšej štúdii ratingovej spoločnosti Standard & Poor’s, ktorú zverejnila vo štvrtok. A to napriek tomu, že grexit, ako sa prípadné vystúpenie krajiny z menovej únie označuje, by takmer s istotou znamenal vyhlásenie platobnej neschopnosti tak pri komerčných úveroch, ako aj pri oficiálnych výpomociach. Tento scenár by však bol podľa Standard & Poor’s v súčasnosti menej finančne nebezpečný pre ostatné krajiny eurozóny, ako tomu bolo pri poslednej hrozbe grexitu v roku 2012.
„Ak vezmeme do úvahy všetky aspekty veríme, že grexit by neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozónu niektorého z jej ďalších členov. V neposlednom rade preto, že záchranná architektúra eurozóny je robustnejšia ako pri poslednej hrozbe grexitu v roku 2012,“ uvádza analytik Standard & Poor’s Moritz Kraemer. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického grexitu mohli dostať pod tlak trhov. Úspešné príklady podporných programov z Írska a Portugalska navyše podľa analýzy povzbudzujú európske vlády v pokračovaní poskytovania takejto pomoci, ak to bude potrebné.
Ako ďalej konštatuje Standard & Poor’s prepojenie Grécka s finančnými trhmi sa v poslednom období výrazne zredukovalo, takže šírenie priamej nákazy ďalej do eurozóny je menej pravdepodobné. Podľa údajov Banky pre medzinárodné vysporiadanie (BIS) evidovali bankové domy hrubé vystavenie voči gréckym finančným inštitúciám v septembri 2014 na úrovni 77 mld. amerických dolárov (USD), oproti vyše 250 mld. USD spred piatich rokov a 126 mld. USD ku koncu roka 2011.
Standard & Poor’s sa vo svojej štúdii odvoláva aj na aktuálny rozdiel medzi výnosmi gréckych štátnych cenných papierov a cenných papierov ďalších krajín menovej únie. Ten podľa agentúry taktiež naznačuje, že investori považujú riziko znehodnotenia pri ostatných členských štátoch eurozóny v súčasnosti za nízke.
Zatiaľ čo výnosy z gréckeho štátneho dlhu v posledných mesiacoch rástli v súvislosti s otáznym vývojom vzťahov Grécka s veriteľmi, výnosy dlhopisov ostatných periférnych krajín, ako Taliansko, Írsko, Portugalsko a Španielsko, sa prepadli na historické minimá. V roku 2012 bola situácia odlišná a výnosy bondov periférnych krajín v hrozbe grexitu rástli spoločne s tými gréckymi.
„Myslíme si, že finančný dopad grexitu na zvyšných 18 krajín eurozóny by bol mierny a preto neočakávame, že grexit samotný by mal výraznejší dopad na ratingové hodnotenie týchto krajín,“ konštatoval Kraemer.