Kým trhy sú ohľadom oživenia v Európe optimistické, 18,5 milióna nezamestnaných ľudí v eurozóne nemá dôvod na radosť. Čoraz viac ekonómov sa preto obáva, že finančná kríza zanechala trvalú jazvu na európskom trhu práce zvýšením úrovne štrukturálnej nezamestnanosti. Ak majú pravdu, tak to znamená, že nezamestnanosť zostane vysoká aj keď sa ekonomike regiónu vráti zdravie.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu odhaduje, že miera štrukturálnej nezamestnanosti v 15 krajinách eurozóny, ktoré sú zároveň členmi OECD vzrástla z 8,5 percenta na desať percent. Obavy z rastúcej štrukturálnej nezamestnanosti prichádzajú od ekonómov z Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a aj zo súkromného sektora.
"Výhľad je deprimujúci," hovorí Daniel Gros, riaditeľ Centra pre štúdium európskej politiky.
Vyššia štrukturálna nezamestnanosť je zvlášť znepokojujúca v oblastiach s negatívnym demografickým vývojom. Ekonómovia varujú, že najmä eurozóna nebude schopná postarať sa o svoju starnúcu populáciu.
Na krízu doplatili najmä mladí
Napriek tomu, to boli práve mladí ľudia, ktorí boli zasiahnutí najviac. ILO uvádza, že z 1,6 milióna ľudí, ktorí boli vyhodení počas rokov 2007 až 2012 z práce v Grécku, Írsku a Portugalsku boli tri štvrtiny vo veku od 15 do 34 rokov. V Grécku a Španielsku je viac ako polovica mladých ľudí do 25 rokov bez práce alebo si ju hľadá. V Taliansku sú štyria z desiatich mladých ľudí nezamestnaní.
Na riešenie vysokej nezamestnanosti mladých ľudí zriadil Brusel záruku pre mladých, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby všetky osoby mladšie ako 25 rokov získali kvalitnú pracovnú ponuku do štyroch mesiacov od ukončenia vzdelania alebo straty zamestnania. Ekonómovia však od týchto plánov únie veľké úspechy neočakávajú.
Eurozóna nemá podľa ekonóma Goldman Sachs Andrewa Benita integrovaný trh práce. "Dokonca aj nárast migrácie za prácou do značnej miery odráža to, aké extrémne slabé okrajové trhy práce zostali," dodáva.
Zvyšovanie kvalifikácie
OECD vyzvala na zvýšenie investícií do vzdelania ako spôsob, ako zlepšiť vyhliadky na zamestnanie. "Zvyšovanie kvalifikácie je obzvlášť dôležité pre krajiny, ktoré doháňajú zlyhania, ktoré urobili v minulosti," uviedla organizácia vo februári.
Spoločnosti potvrdzujú, že rast zamestnanosti v niektorých sektoroch európskeho hospodárstva, ako sú informačné technológie, brzdí nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
Daniel Gros z Centra pre európske politické štúdie, rozdeľuje pracovné trhy v eurozóne do troch skupín. V prvej sú krajiny, ako je Nemecko a Rakúsko, kde je trh práce relatívne nenarušený krízou a nezamestnanosť sa pohybuje okolo piatich percent. Potom je tu periféria eurozóny, kde nezamestnanosť prudko vzrástla na zhruba 25 percent. Tretia kategória zahŕňa krajiny ako Francúzsko a Taliansko, kde kríza zvýraznila štrukturálne prekážky zvyšujúce nezamestnanosť.
"V prvej skupine je práca do značnej miery v blízkosti maximálnych limitov," tvrdí Gros. "V druhej exitujú náznaky, že nerovnováha je napravená, alebo bude to ešte chvíľu trvať. V tretej skupine kríza odhalila niektoré hlboko zakorenené problémy, ktoré je nutné vyriešiť," dodáva Gros.
Nepružný trh práce
Hlavným problém je nepružnosť trhu práce. Je potrebné zaviesť reformy, ktoré pomôžu nezamestnaným súťažiť o pracovné miesta so zamestnanými. Podľa odborníkov by pomohlo znižovanie rozdielov medzi zmluvami na dobu neurčitú a na dobu určitú.
Kým v krajinách ako Španielsko je cítiť známky zvýšenej flexibility trhu práce tak v ostatných zostáva nepružný. "V Taliansku máte veľkú skupinu ľudí, ktorá je veľmi dobre chránená a ďalšiu, ktorá nie je chránená vôbec," hovorí Gros.
Problém neistoty v eurozóne je ešte umocnený tým, že ak sú ľudia bez práce dlhú dobu, potom sa vplyv na trhu práce stáva nezmazateľným.
Kríza podľa ekonómov trvá už tak dlho, že ľudia ktorí stratili prácu, prišli aj o nádej, že si v budúcnosti nejakú nájdu. A s najväčšou pravdepodobnosťou majú asi pravdu.
Zdroj: ft.com