Amazon.com, ten gigantický online obchod má príliš veľkú moc. A používa ju spôsobom, ktorý škodí Amerike.
OK, viem, že je to trochu strohé, ale chcel som na túto myšlienku upozorniť hneď skraja. Diskusie o Amazone často smerujú k bočným témam. Napríklad kritici tejto firmy ju vykresľujú ako monštrum, ktoré sa chystá pohltiť celú ekonomiku. Tieto ponosy sú prehnané. Amazon nikdy nemá šancu pohltiť maloobchod ako taký. Ale viete čo? Amazon stále zohráva problémovú úlohu.
Na druhej strane, obhajcovia Amazonu spievajú ódy na online predaj kníh, ktorý je pre Američanov spásou, či vychvaľujú zákaznícky servis. A ak ste zvedaví, áno, ja sám mám Amazon Prime a používam ho veľmi často. Ale opäť – viete čo? Nie je problém, že Amazon využíva svoje technológie skvele. Aj John D. Rockefeller a jeho spoločníci boli tiež skvelí v tom, čo robili. Napriek tomu mal Standard Oil, rovnako ako Amazon dnes, príliš veľkú moc. Až takú veľkú, že museli zakročiť príslušné orgány, aby ju dostali pod kontrolu.
To isté dnes platí pre Amazon. Ak ste náhodou nesledovali správy o ňom, pripomeniem aspoň to dôležité: V máji prepukla malá potýčka medzi Amazonom a vydavateľstvom Hachette do otvorenej komerčnej vojny. Amazon žiadal razantné zníženie cien kníh od Hachette. Keď vydavateľstvo odmietlo, Amazon vedome narušil predaj kníh z tohto vydavateľského domu. Nie, neboli z predaja stiahnuté. Amazon jednoducho predĺžil termín ich doručenia a zvýšil ich ceny. A zákazníkov smeroval na knihy od oných vydavateľov.
Tento postup sa v podstate nelíši od správania Standard Oil, kolosu, ktorý odmietol prevážať ropu po železnici len preto, lebo dopravca nechcel dať firme špeciálnu zľavu. Éra „lúpežných rytierov“ sa skončila po tom, čo úrady rozhodli, že takéto praktiky do biznisu jednoducho nepatria. A otázkou je, či chceme toto rozhodnutie zvrátiť.
Má Amazon naozaj silu lúpežného rytiera? Ak sa bavíme o knihách, tak určite. Amazon má na poli online predaja kníh neohrozenú pozíciu a podiel na trhu podobný, aký mal aj spomínaný Standard Oil svojho času v ropnom biznise ešte predtým, než sa v roku 1911 rozdelil. A ak sa pozrieme na celkový predaj kníh, Amazon je celosvetový líder.
Amazon sa však nepokúša oklamať zákazníkov- svoje ceny drží nízko aby ešte posilnil svoju dominanciu. Svoju pozíciu však využíva vo vzťahu k dodávateľom, teda vydavateľom kníh. Tlačí na znižovanie cien, ktoré vydavateľským domom platí. V ekonomickom žargóne by sme Amazon nenazvali monopolom, ktorý ako dominantný predajca využíva moc na zvyšovanie predajných cien, ale ako monopsion (monopsionist), dominantný nákupca, ktorý svoju moc využíva na stlačenie cien smerom nadol. V tomto smere má Amazon moc oveľa väčšiu, ako je jeho trhový podiel. Predaj kníh totiž závisí najmä od rozruchu, ktorý sa okolo nich vytvorí a od reklamy šírenej ústnym podaním - preto sa autori tak často ťahajú naprieč krajinou na svojich turné. Knihu si kupujete, pretože ste o nej niekde počuli, pretože ju čítajú ostatní, pretože je témou pre konverzácie a preto, že patrí medzi bestsellery. Amazon má ale moc zabiť tento rozruch. Ak si chcete kúpiť nejakú knihu a Amazon ju nemá, vyžaduje oveľa väčšie úsilie sa k nej dostať. Ale ak Amazon danú knihu nemá, je aj menej pravdepodobné, že sa o nej niekedy dozviete.
Takže môžeme Amazonu veriť, že svoju moc nezneužije? Problém s Hatchette ukazuje že nie. Nie je to o peniazoch, hoci tie sú dôležité tiež. Tým, že Amazon tlačí na vydavateľstvá, ubližuje tým autorom a aj čitateľom. A tiež je tu otázka neférového ovplyvňovania. A tiež spôsobu, akým Amazon nadeľuje pokuty. Napríklad v prípade Hatchette, ktorý je príkladom dvoch odlišných prístupov. Kniha „Synovia Wichity“ od Daniela Schulmana je zo spomínaného vydavateľstva. Jej doručenie z Amazonu je zadarmo do dvoch-troch dní. Na druhej strane, kniha Paula Ryana „Cesta vpred“ je dostupná do dvoch-troch týždňov. Au.
Čo nás privádza späť ku kľúčovej otázke. Nehovorte mi, že Amazon dáva spotrebiteľom to, čo chcú. Podstatné je, že má priveľkú moc a že ju zneužíva.