Zámer Európskej centrálnej banky (ECB) nakúpiť na kapitálovom trhu dlhopisy za jeden bilión eur sa od určitého času prejavuje na poklese výmennej hodnoty spoločnej meny najmä voči americkému doláru. Informuje o tom na portáli rakúsky denník Die Presse.
Pád eura na želanie
Euro od mája minulého roku oslabilo z hodnoty 1,39 USD/EUR na súčasných 1,16 USD/EUR. Za osem mesiacov stratilo euro voči doláru takmer 7 percent hodnoty. Prezident ECB Mario Draghi napriek tomu nemôže zastaviť pokles inflácie v eurozóne. Európsky štatistický úrad v prvom odhade vývoja inflácie za minulý rok informoval, že v eurozóne klesli vlani medziročne spotrebiteľské ceny priemerne o 0,2 percenta.
Znižovanie hodnoty eura zodpovedá želaniu viacerých členov eurozóny, ktorí si od neho sľubujú, že ním zvýšia svoju konkurencieschopnosť na svetovom trhu. Od slabého eura si veľa sľubuje najmä francúzska vláda, ktorá očakáva, že ekonomika krajiny dostane silné rastové impulzy.
Avšak ECB nesmie robiť kurzovú politiku využívaním kurzového cieľa. Napriek tomu ju Draghi robí pod zámienkou, že je nástrojom boja proti hroziacej deflácii v eurozóne.
Netreba dramatizovať
Výsledok Draghiho úsilia je skromný najmä v dôsledku poklesu ceny ropy na globálnom trhu o viac ako 50 percent. Z predpokladu, že sa pri oslabovaní eura najmä jej dovozmi bude do eurozóny importovať aj inflácia, nič nezostalo. Inflačný efekt prepadu ceny ropy kompenzoval dôsledky znehodnotenia eura veľmi výrazne. Zníženie cien energetických surovín na globálnom trhu sa prejavilo vlani v eurozóne iba slabučkou defláciou.
Pokiaľ budú ceny energetických surovín na globálnom trhu klesať, oslabovanie eura sa neprejaví v raste inflácie v eurozóne. Avšak v sektore služieb dosiahla vlani miera inflácie v spoločenstve 1,2 percenta. Preto nie je na mieste, aby ECB situáciu s hrozbou deflácie dramatizovala.
Prečo sa Švajčiari už neviažu
Teraz sa Švajčiarska národná banka (ŠNB) vzdala svojho horného limitu národnej meny, švajčiarskeho franku (CHF), voči euru. V roku 2011 ho stanovila na 1,20 CHF/EUR. Zrejme bolo pre švajčiarskych centrálnych bankárov riziko rastu podielu eura v bilancii banky privysoké. Od vypuknutia finančnej krízy na jeseň 2008 vzrástol z 200 miliárd na 523,5 miliardy CHF, ŠNB bude musieť skorigovať svoju bilanciu a jej sumu upraviť podľa reálneho kurzu oboch mien.
Švajčiarsku centrálnu banku k zrušeniu horného limitu kurzu franku voči euru priviedlo zrejme očakávanie, že euro stojí pred obdobím ďalších prudkých kurzových výkyvov. Môže k nemu prispieť víťazstvo strany Syriza v gréckych parlamentných voľbách, možné diskusie o odchode krajiny z eurozóny, či nevyhnutnosť odpísať Aténam veľkú časť štátneho dlhu. Na to by doplatili darcovské krajiny, najmä Nemecko.
Toto všetko by mohlo silno poškodiť povesť eurozóny na globálnych finančných trhoch. Následne by mohli vzrásť v členských krajinách úroky na súkromnom kapitálovom trhu, ktoré by mali vyrovnať potenciálne riziká úplného vyrovnania ich strát v oblasti zahraničných dlhov.
S eurom sa hrajú mocní
Nákup dlhopisov v rozsahu, aký oznámila ECB, môže byť len priznaním si faktu, že finančné trhy znovu výrazne pochybujú o solídnosti a stabilite eurozóny. A preto sa výmenný kurz eura čoraz viac stáva predmetom politickej hry vzájomne súperiacich politických záujmov vnútri peňažnej politiky eurozóny.
Výkyvy kurzu eura zvýšia pre investorov riziko cenných papierov kótovaných v spoločnej mene. Je známe, že kapitál je plachým tvorom a nekalkulovateľné riziká môžu viesť k úniku kapitálu z eurozóny. Tento proces by však vyvolal nové napätie medzi členmi eurozóny. Mohlo by sa zostriť v prípade, ak by oslabovanie eura protirečilo záujmom krajiny eurozóny, ktoré si želajú stabilné euro.
Na horizonte sa rysujú závažné problémy a konflikty, ktoré môžu silno zasiahnuť aj nečlenov eurozóny a mať globálny dosah. Všetky reakcie v mimoriadne komplexnom rozsahu sa nedajú vôbec predvídať a už vôbec nie kontrolovať.
Žiada sa vyvinúť masívne úsilie vnútri EÚ, eurozóny a G20, aby sa vo vojne výmenných kurzov zabránilo chaotickému súboju každého proti každému. Či dôjde ku koncentrovanej politike - ako na pittsburskom summite v roku 2008 - na to si treba počkať. Zdá sa, že tlak na jednotlivých účastníkov procesu nie je ešte dosť silný.
Vystúpenie Švajčiarska z menového združenia s eurom a hroziace turbulencie v Grécku by mali byť len prvými bleskami ťažkého konfliktu medzi veľkými hospodárskymi blokmi.