Grécka ľavicová vláda má za sebou prvý ostrý test schopnosti splácať svoje dlhy. Včera splnila svoj sľub a Medzinárodnému menovému fondu poslala splátku v hodnote 450 miliónov eur. Za jej vyplatenie sa pred týždňom vo Washingtone osobne zaručil grécky minister financií Yanis Varoufakis.
Podľa ekonómov však ide len o prvý krok. Tie ťažšie Grékov ešte len čakajú – iba tento mesiac musia svojim veriteľom vyplatiť 2,4 miliardy eur. Grécko pritom nemá na výber. „Ak by Atény nezaplatili, krajina by sa formálne dostala do defaultu,“ uviedol pre HN Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.
Posledné drobné?
Ak by Gréci splátku Medzinárodnému menovému fondu neposlali, nemohli by sa s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť na ďalšej várke 7,2 miliardy eur zo záchranného balíčka. Európski ekonómovia sa pritom naďalej obávajú, že ak sa krajine nepodarí dotiahnuť s veriteľmi do konca apríla dohodu o reformách, dôjde k bankrotu.
Grécko tak hrá o čas a riskuje, pretože štátnej pokladnici sa peniaze rýchlo míňajú. Dokedy však krajine vystačia, nie je v tejto chvíli jasné. „V skutočnosti nikto presne nevie, ako je na tom grécka štátna kasa,“ tvrdí Pánis.
Na splátky veriteľom je Grécko nútené používať záložné zdroje. Využívajú fondy verejného zdravotníctva, peniaze zo spoločností vlastnených štátom a poľnohospodárske platby z Európskej únie.
Prvá splátka Medzinárodnému menovému fondu je však len začiatkom. „Pre Grécko nie je likvidačná. Problém by však mohol nastať pri ďalších splátkach,“ hovorí Lukáš Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets.
Celkovo musia Atény do konca augusta uhradiť veriteľom 13,3 miliardy eur. Z toho 2,4 miliardy do konca apríla. V polovici mája bude nasledovať ďalšia splátka menovému fondu, tentoraz v hodnote 767 miliónov.
Nové ultimátum
Uvoľnenie záchranného balíčka v hodnote viac ako sedem miliárd eur pre Grécko je však podmienené nielen splácaním dlhov, ale aj zavádzaním reforiem. O tie sa Atény snažia už dlhší čas, podľa analytikov však nedostatočne. „Gréci zatiaľ veľa reformného úsilia nevynaložili,“ konštatuje Lóci.
Skeptickí sú aj ďalší predstavitelia únie. Podľa nich je posledný predložený plán príliš optimistický. Navyše sa nevenuje kľúčovým problémom, teda trhu práce a dôchodkom. Premiér Tsipras však na mzdy a penzie siahať nemôže. Porušil by totiž sľuby voličov, ktorí ho svojimi hlasmi dostali až do premiérskeho kresla.
Najnovšie dostali Gréci od ministrov financií týždňové ultimátum, aby svoj plán reforiem prepracovali do reálnej podoby. O tom, či s ním uspejú, budú rozhodovať ministri financií eurozóny na stretnutí v lotyšskej Rige 24. apríla.
Člen gréckej vlády Alekos Flabouraris je pritom optimistický. „Som presvedčený, že v Rige sa s ministrami dohodneme,“ povedal pre grécku televíziu Mega TV.