Janet Yellenová je považovaná za jednu z najmocnejších žien sveta. Čokoľvek šéfka Federálneho rezervného systému (Fed), americkej centrálnej banky, povie, má na finančných trhoch váhu. Informuje agentúra DPA.
Analytici a ekonómovia sa už niekoľko mesiacov dohadujú, kedy Fed prvýkrát od finančnej krízy zvýši úrokové sadzby a opustí politiku nulových úrokov. Yellenovej postoj je jasný: zmenu chce ešte v tomto roku. No trhy tomu už neveria. A navyše sa zdá, že šéfka naráža na tuhý odpor v najužšom kruhu manažérov. Odborníci dokonca hovoria o mocenskom boji v najvýznamnejšej centrálnej banke sveta.
Rebríček najvplyvnejších ľudí sveta podľa Bloombergu si môžete pozrieť TU.
Hneď dvaja členovia prezídia Fedu, ktoré tvorí 12 šéfov regionálnych bánk Fed, sa nedávno verejne obrátili proti Yellenovej. Volajú sa Lael Brainardová a Daniel Tarullo. "Nemyslím si, že je vhodné zvýšiť úroky," odpovedal Tarullo novinárom na otázku, či zmena politiky nastane ešte v tomto roku. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Brainardová, ktorá sa len koncom septembra uchádzala u Yellenovej o svoju terajšiu funkciu.
Trhy na takýto nevídaný verejný nesúhlas členov prezídia reagujú veľmi citlivo. Názorové nezhody v 12-člennom prezídiu sa určite vyskytujú často, avšak takáto prezentácia na verejnosti je mimoriadne zriedkavá. Za posledných 20 rokov sa stalo len dvakrát, keď riaditelia hlasovali proti najvyššiemu vedeniu Fedu.
Bernd Weidensteiner, expert na Fed nemeckej Commerzbank, tvrdí, že Yellenová prichádza o svoju moc. "V americkej centrálnej banke vypukol tvrdý boj o peňažnopolitický kurz. Odklon od politiky nulových úrokov sa tak stáva mocenskou otázkou," tvrdí analytik.
Čo však stojí za týmto sporom? Keď sa členovia prezídia centrálnej banky nezhodujú, obvykle sa rozdelia do dvoch táborov: tzv. sokolov a holubice. "Sokoli" uprednostňujú zvýšenie úrokov a nakoľko sa obávajú o stabilitu cien, nie sú veľmi ochotní podporovať ekonomiku lacnými peniazmi. Naproti tomu "holubice" sa zameriavajú skôr na hospodársku dynamiku a sú preto ochotnejšie podstúpiť riziko zvyšovania cien.
Yellenová patrí skôr medzi "holubice", i keď v súčasnej situácii sa prevtelila skôr do úlohy "sokola". V prvom rade preto, že sa nehovorí o suchých ekonomických teóriách, ale o znepokojujúcich správach z reformných krajín, predovšetkým z Číny.
Čínska mena jüan po zásahu tamojšej centrálnej banky koncom júla prekvapivo oslabila a svetové burzy vzápätí zažili sériu turbulencií. Odvtedy prichádzajú z Ríše stredu len nepriaznivé správy a rastúce úrokové sadzby môžu čínske spoločnosti ešte viac zaťažiť. Medzinárodný menový fond (MMF) medzičasom varoval Yellenovú pred priskorým zvýšením úrokov. A kritici upozorňujú, že to prináša riziká pre celé svetové hospodárstvo, niektorí hovoria dokonca o veľkom kolapse.
Niet preto divu, že oficiálni rebeli Brainardová a Tarullo berú hrozbu vážne. O to viac, že obaja sú experti na svetové hospodárstvo. Brainardová pred vstupom do peňažnej politiky pracovala na ministerstve financií a zaoberala sa medzinárodnými záležitosťami. Tarullo bol počas funkčného obdobia prezidenta Billa Clintona zodpovedný za medzinárodnú ekonomickú politiku.
Naproti tomu Yellenová má obavy z obrovského množstva peňazí, ktorými Fed od začiatku finančnej a ekonomickej krízy v roku 2008 zaplavuje trhy. Kritici varujú, že to môže vyvolať nebezpečné finančné bubliny a tomu sa chce Yellenová za každú cenu vyhnúť. Napriek dobrej situácii na trhu práce a silnému hospodárstvu USA sa ocitla medzi dvomi mlynskými kameňmi.
Pri nominácii v roku 2013 vyhlásila, že svojou peňažnou politikou chce zlepšiť život Američanov. Blahu národa však v 21. storočí mocná bankárka nemôže slúžiť bez toho, aby nezohľadnila globálny vývoj. Jej moc tým síce vzrástla, ale prácu jej to neuľahčuje. O to viac, že medzičasom jej vo vlastnom dome fúka do tváre mrazivý protivietor.