Obmedziť prílev imigrantov z nových členských krajín Európskej únie, preniesť späť do Londýna časť právomocí z Bruselu či dokonca začať diskusie o tom, či by Britom nebolo lepšie bez Európskej únie. Aj to budú hlavné témy parlamentných volieb, ktoré sa v Británii uskutočnia už budúci týždeň vo štvrtok.
Tradične sa očakáva veľký súboj medzi labouristami na čele s Edom Milibandom a konzervatívcami, ktorých vedie súčasný premiér David Cameron. Dnešná realita však bude iná ako po minulé desaťročia. Popri červenej labouristickej a modrej konzervatívnej sa na predvolebnej scéne objavujú aj oranžoví liberálni demokrati, fialová strana euroskeptikov a Zelení. Karty môže zamiešať tiež Škótska nacionalistická strana. Predbežné prieskumy pritom ukazujú, že David Cameron má pred Edom Milibandom len niekoľkopercentný náskok a nedokáže vytvoriť jednofarebnú vládu. Ak aj vyhrá, bude si musieť nájsť koaličného partnera medzi menšími stranami.
Dramatický súboj
David Cameron pritom má zatiaľ jeden vážny problém. Jeho koaliční partneri zo strany Liberálnych demokratov tento rok nesiahajú na veľké zisky.
„Oproti stovke kresiel v roku 2010 podľa prieskumov získajú len približne 30,“ konštatuje Rudolf Vrábel, analytik J&T Banky. Na vytvorenie prípadnej koalície tak Cameron bude potrebovať ďalšieho spojenca.
Podobne je na tom aj labourista Ed Miliband. Ten sa však môže po voľbách spojiť so škótskymi nacionalistami. „Majú spoločné ľavicové zmýšľanie a ich spolupráca v budúcnosti je pravdepodobná, ” tvrdí Vrábel.
Obaja hlavní kandidáti sa tak budú musieť spoliehať aj na menšie strany, aby dokázali vytvoriť vládnu koalíciu. Ed Miliband má však podľa politológov navrch. „Je to ako wrestlingový súboj, Miliband v ňom zatiaľ vyhráva. Jeho štýl politiky je pre budúcich koaličných partnerov prívetivejší, ” tvrdí britský politológ Peter Riddell pre Financial Times.
Labourista Ed Miliband postavil svoju kampaň na kritike svojho najväčšieho rivala Camerona. Konkrétne sa zameral na jeho prístup k imigrácii. Cameron sa totiž po posledných voľbách zaviazal, že sa mu rapídne podarí obmedziť imigráciu. „Obmedzíme prílev imigrantov zo státisícov na desaťtisíce,“ tvrdil Cameron po voľbách v roku 2010.
Nestalo sa tak. „Tento nesplnený sľub využíva Miliband, aby podkopal Cameronovu dôveryhodnosť. Už teraz dochádza k tomu, že niektorí z Cameronových voličov utekajú do tábora euroskeptikov,“ konštatuje Vrábel. Práve euroskeptikov vedie obávaný líder a zdatný rečník Nigel Farrage, ktorý sa svojím negatívnym postojom k prisťahovalcom netají.
Zatočíme s miliardármi
Opäť je tu aj sága predvolebných sľubov. Miliband sa rozhodol zatočiť s miliardármi z cudziny. Tých je vo Veľkej Británii najviac na jedného obyvateľa.
Labouristi sa chcú pričiniť o to, že miliardári, ktorí nemajú na ostrovoch trvalý pobyt, budú musieť platiť dane aj z príjmov zo zahraničia. „Zákon o daniach pre zahraničných zbohatlíkov je platný už od roku 1799. No v dvadsiatom prvom storočí je pre nás neprijateľný,“ tvrdí Miliband.
Cameron sa zas okrem témy imigrantov vracia aj k prehodnocovaniu vzťahov s Európskou úniou a hrozí referendom, či v EÚ vôbec zostať.
Ostro sledovaná je aj strana škótskych nacionalistov, ktorej sa v minuloročnom referende nepodarilo presadiť odtrhnutie Škótska od Británie. V referende sa však potvrdila jej rastúca popularita. V prípade spojenia s labouristami a vstupu do vlády tak môže znova zamiešať kartami.
V 650-člennnom parlamente má totiž podľa predbežných prieskumov šancu získať až 50 kresiel. V takom prípade by mohla znovu otvoriť otázku referenda o samostatnosti Škótska.