Ceny na Slovensku dosiahli nové dno. Vo februári klesli v porovnaní s minulým rokom o 0,5 percenta. Ide doteraz o najväčší pokles cien v histórii. Tovary a služby zlacneli aj v porovnaní s januárom.
Zlá správa pre štát
V medzimesačnom porovnaní padajú ceny už štvrtý mesiac po sebe. "Pre spotrebiteľa to je relatívne dobrá situácia. Ceny klesajú, alebo aspoň nerastú, zatiaľ čo ich príjmy áno. Môžu si tak dovoliť nakúpiť viac," zhodnotil analytik Home Creditu Michal Kozub.
Pre ekonomiku to však nie je dobrá správa. Všeobecný pokles cien nazývaný deflácia môže mať negatívne dôsledky. Ohrozuje rast hrubého domáceho produktu aj príjmy štátneho rozpočtu. Premiér Robert Fico upozornil, že štát vplyvom deflácie prišiel o dvesto miliónov eur.
Ceny, ktoré najviac padali
Pokles cien v medziročnom porovnaní bol vo veľkej miere ovplyvnený opäť oblasťou dopravy. "Sú to jednak ceny áut, ktoré nerastú, ale aj pohonných hmôt. Tie vďaka prepadu ceny ropy spadli tiež. Aj keď sa v posledných týždňoch cena opäť postupne dvíha, aj tak je stále výrazne pod úrovňou, kde bola v minulom roku," povedal Kozub.
S názorom, že ceny sa vlani znížili, sa stotožňuje len zhruba desatina Slovákov. Približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.
Cena ropy sa ustálila približne na úrovni 50 dolárov za barel. Najväčší vplyv tak na cenu pohonných hmôt bude mať podľa Kozuba vzťah eura k doláru. Ropa sa totiž obchoduje v dolároch, a tak slabšie euro zdražuje ropu. Inak ale neexistujú iné dôvody pre to, aby cena pohonných hmôt vo výsledku rástla.
S defláciou pohli aj ceny potravín. Tie klesli o 1,9 percenta, teda takmer rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci. Výrazne tak ovplyvnili celkovú infláciu. V porovnaní januára a februára ceny klesli o desatinu percenta.
Slováci cítia rast cien
Slováci však napriek dlhodobému poklesu cien vidia situáciu úplne opačne.Až tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny sa vlani zvýšili. Vyplýva to z prieskumu štatistického úradu za minulý rok.
Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie, než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať.
Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.