Európska centrálna banka (ECB) zvýšila maximálny objem financií, ktoré môže grécka centrálna banka poskytnúť v rámci programu núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) komerčným bankám o 400 miliónov eur na zhruba 70 miliárd eur. To je menej ako centrálna banka v Aténach požadovala. Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.
Podľa týchto nemenovaných zdrojov predstavenstvo ECB v stredu (18.3.) nevyhovelo žiadosti gréckej centrálnej banky, ktorá chcela zvýšiť objem financií v rámci ELA o 900 miliónov eur.
Grécke banky stratili prístup k finančným zdrojom ECB vo februári, keď centrálna banka eurozóny oznámila, že nebude prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. O ich likviditu sa tak musí starať grécka centrálna banka, pričom ECB má právo rozhodovať o maximálnej výške ELA a prípadne ju aj znížiť. ECB každý týždeň analyzuje situáciu v Grécku. Dôvodom sú obavy, že komerčné banky využívajú peniaze od centrálnej banky na nákup gréckych pokladničných poukážok a financujú tak vládu v Aténach, čo je v rozpore s pravidlami Európskej únie.
ECB pred týždňom, 12. marca povolila gréckej centrálnej banke zvýšiť objem financií v rámci ELA o 600 miliónov eur a 5. marca o 500 miliónov eur na 68,8 miliardy eur.
Novej gréckej ľavicovej vláde, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a dosiahne nové podmienky úverov od veriteľov, dochádzajú peniaze na chod štátu. Vo februári sa jej síce podarilo dosiahnuť dohodu s partnermi v eurozóne o predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, ale pod podmienkou, že im predloží dôveryhodný plán reforiem a začne ich aj realizovať. Ale doterajšie návrhy Atén podľa ministrov financií eurozóny, ECB aj Medzinárodného menového fondu nie sú dostatočné a nepomôžu zadlženej krajine postaviť sa znova na vlastné nohy.
Grécko musí pritom v piatok 20. marca splatiť dlhopisy v hodnote 2 miliardy eur a do konca marca zohnať peniaze na výplaty štátnych zamestnancov a na dôchodky.