Americká ekonomika sa rýchlejšie sa zotavuje z problémov. Európu brzdí zlá štruktúra ekonomiky i veľké dlhy, tvrdí Simon Nixon.
Pracujete v Európe ako hlavný komentátor prestížneho amerického finančného denníka, dokážete teda porovnať ekonomiky na oboch stranách Atlantiku. Kto je na to momentálne lepšie, Spojené štáty alebo Európa?
Oveľa lepšie sa darí americkej ekonomike. Rýchlejšie sa zotavuje z problémov, má lepšiu kondíciu aj väčší potenciál rastu. Spojené štáty dokážu skôr pritiahnuť nové investície aj veľký biznis. Európa dopláca predovšetkým na zlú štruktúru ekonomiky aj na veľké dlhy v súkromnom i vo verejnom sektore.
Americký Fed nedávno oznámil ukončenie nalievania desiatok miliárd dolárov do ekonomiky. Eurozóna sa, naopak, na podobný krok chystá. Myslíte si, že to pomôže európskym krajinám dostať sa z najhoršieho?
Nie som si istý, že to Európe skutočne pomôže. Európska centrálna banka už podnikla množstvo krokov, ktoré zabezpečili veľmi lacné financovanie. Bolo to síce užitočné, ale neriešilo to hlavné problémy. Európska ekonomika je totiž oveľa viac závislá od kondície bánk, než je to v Amerike. Som naozaj skeptický voči tomu, že by jej program masívneho nalievania peňazí skutočne pomohol.
Keď teda nie nalievanie peňazí, čo by mala Európa urobiť, aby výraznejšie naštartovala svoj rast?
Podľa mňa je dôležité, aby členské krajiny eurozóny podnikli opatrenia, ktorými by sa pokúsili odstrániť niektoré veci brzdiace rast ekonomiky. Predovšetkým treba zreformovať súdny systém a urýchlene reštrukturalizovať zlé dlhy. Iba tak sa vytvorí priestor pre rast kapitálu.
Koľko bude Európe trvať, kým sa definitívne zotaví z problémov?
Závisí to od konkrétnej krajiny. Nič nie je čierne alebo biele, nedá sa preto predpovedať, ako bude na tom celá Európa povedzme o niekoľko rokov. Samozrejme, sú krajiny, ktoré sa rýchlejšie zotavujú, ako napríklad Veľká Británia, ktorá je však mimo eurozóny. Pokiaľ ide o členov eurozóny, darí sa Írsku a zle na tom nie je ani Slovensko. Potom máme krajiny, ktoré prešli ťažkým obdobím, ale začínajú sa zlepšovať, ako Španielsko alebo Portugalsko.
A čo Spojené štáty?
Myslím si, že z najhoršieho sú už vonku, ale otázka teraz stojí tak, ako sa ďalej bude vyvíjať americká ekonomika v súvislosti s narastajúcou bublinou na akciových trhoch a štartujúcou komoditnou krízou. Sme svedkami toho, ako sa spomaľujú rozvíjajúce sa trhy, čo bezpochyby bude mať dosahy aj na ostatné časti sveta. Čiže očakávam, že v nasledujúcom období budeme musieť prejsť aj týmto cyklom.
Môže byť príčinou rýchlejšieho zotavovania sa USA aj to, že majú silnú centrálnu vládu, ktorá dokáže prijať razantné opatrenia, kým európske štáty majú často rozdielny pohľad na riešenie problémov?
Samozrejme, že by pre Európu bolo lepšie, keby jej lídri boli v názore na riešenie problémov jednotní. Ale podstata európskej krízy spočíva niekde inde. Problém je viac v jednotlivých členských krajinách eurozóny, než na centrálnej úrovni. Nie som si teda istý, či viac zjednotená eurozóna a silná centrálne riadenie by pomohlo skutočne zvládnuť niektoré naozaj ťažké problémy vo Francúzsku alebo v Taliansku. Brusel to vyriešiť nedokáže, musia to urobiť členské štáty.
Čo by teda Európa mala spraviť, aby pomohla jednotlivým krajinám?
Zo strany Bruselu by pre eurozónu bolo najužitočnejšie, keby pokračoval v budovaní jednotného trhu a v integrácii ekonomík jednotlivých krajín. Musí sa sústrediť na dôležitá oblasti, ako je energetika, digitálne služby či doprava. Myslím si, že Európska komisia robí v týchto veciach naozaj veľmi veľa, ale treba v tom pokračovať. Ďalšou dôležitou vecou je infraštruktúra. Medzi členmi eurozóny nie sú dostatočne vybudované diaľničné či železničné spojenia. Všetky tieto problémy, ku ktorým sa pridávajú rozdiely medzi jednotlivými ekonomikami, uberajú z výkonnosti celej Európy.
Máte na mysli rozdiely medzi západnou a východnou časťou Európy?
Aj to. Uvediem jeden príklad. Budovanie diaľnic trvá v Českej republike už 20 rokov a stále im chýba kvalitné prepojenie so susednými krajinami. V strednej Európe je naozaj veľa projektov, ktoré však v mnohých prípadoch stroskotajú na nedostatočnej spolupráci medzi súkromným a verejným sektorom. Peniaze na takéto projekty sú, v tom nie je hlavný problém, ale často chýba najmä politická vôľa. Práve rozvoj infraštruktúry je pritom kľúčový na to, aby sa zvýšil potenciál európskych ekonomík. Výstavba energetických, digitálnych, diaľničných i železničných sietí by určite výrazne podporila ekonomický rast eurozóny.
Hovorili ste o politickej vôli. Práve európski politici sa často nedokážu zhodnúť v tom, čo by ich krajinám pomohlo viac – tvrdé úsporné opatrenia, ako navrhuje Nemecko, alebo stimuly aj za cenu ďalších dlhov, čo zase presadzuje Francúzsko. Čo by podľa vás bolo pre Európu prospešnejšie?
Predovšetkým si nemyslím, že eurozóna má ešte priestor pre ďalšie dlhy. Už teraz sú jej ekonomiky príliš zadlžené, a tým pádom aj zraniteľné voči rôznym hospodárskym šokom. Manévrovací priestor pre ďalšie stimuly je teda obmedzený. Ani samotné úsporné opatrenia však nie sú riešením, ak sa nerobia správne. Napríklad dane sa nedajú zvyšovať donekonečna. Treba predovšetkým zmeniť systém verejných výdavkov a spôsob, akým sa prerozdeľujú dane. Iba tak dokážu úsporné opatrenia skutočne pomôcť ekonomike a pochopia ich aj ľudia.
Najnovšie sa opäť obnovujú obavy z ďalšieho vývoja v Grécku...
Určite sa Grécko môže stať staronovou hrozbou pre eurozónu. Obavy z vývoja ekonomiky tejto krajiny narastajú. Myslím si, že grécka vláda urobila veľa pre to, aby splnila dohodnuté finančné ciele. Pred pár mesiacmi Gréci vyšli zo záchranného programu, ale teraz sa ukazuje, že možno budú opäť potrebovať nové peniaze. Veľa bude závisieť aj od toho, ako dopadnú blížiace sa voľby. Ak budú mať silného víťaza, ktorý dokáže pokračovať v prijímaní razantných opatrení, tak to Gréci zvládnu. Ja osobne som v tomto smere optimistom.
Kde vidíte budúcnosť eura ako meny? Veríte, že prežije?
Myslím si, že môže prežiť a verím, že aj prežije. Otázka skôr stojí tak, v akej podobe, či podľa toho, ako si ju predstavujú Nemci alebo Taliani. Teda či to bude silná mena podporovaná a udržiavaná prísnou fiškálnou disciplínou a komplexnými národnými ekonomikami, ktoré sa v dlhovej oblasti budú správať zodpovedne. Alebo to bude slabá mena založená na inflácii, devalvácii, rozpočtových deficitoch a zvyšovaní dlhov, aby vôbec prežila. Predpokladám však, že pôjde prvou cestou, teda podľa nemeckých pravidiel. Dôležité však bude, aby sa postupne dostala z tejto krízy a získala späť svoju stabilitu.
Kto je Simon Nixon
Hlavný európsky komentátor novín Wall Street Journal v Londýne. Do tohto newyorského denníka prišiel v roku 2008, pôvodne tam pracoval ako európsky editor sekcie Heard on the Street. Predtým bol reportérom týždenníka The Week z londýnskeho finančného centra City a zakladajúcim redaktorom magazínu Moneyweek. Ešte pred začiatkom novinárskej kariéry pôsobil päť rokov v investičnom bankovníctve. Je absolventom histórie na Trinity College v rámci Cambridge University. Bol moderátorom diskusie na nedávnom Tatrasummite, ktorého hlavným mediálnym partnerom boli HN. Bratislavský summit organizovalo Centrum pre európske záležitosti, ktoré je členom Stredoeurópskej strategickej rady.