Európska centrálna banka (ECB) bude dnes pod tlakom veľkých očakávaní zo strany finančných trhov. Jej šéf Mario Draghi by mal ukázať, ako sa plánuje popasovať s rekordne nízkou infláciou v eurozóne. Už na začiatku mája pritom nevylúčil môžnosť zásahu banky, ak dôjde k ďalšiemu spomaleniu v prípade rastu cien. A tento scenár sa naplnil. Kým v apríli rástli ceny o 0,7 percenta, minulý mesiac poskočili iba o pol percenta. Na rade je teraz podľa odborníkov samotná eurobanka, ktorá by mohla znížiť kľúčovú úrokovú mieru na historické dno. V praxi to znamená zlacnenie peňazí pre komerčné banky. To by mohlo podporiť úverovanie ekonomiky a tým zvýšiť spotrebu, a teda aj rast cien. Pomalý rast cien navyše brzdí hospodárske oživenie starého kontinentu.
Reálne znižovanie úrokov
Ak sa banka rozhodne konať, pôjde o najdôležitejší krok z jej strany za posledné dva roky. Najväčšie očakávania pritom prichádzajú zo samotných trhov, ktoré iný scenár ani neočakávajú. „Draghi si nemôže dovoliť sklamať trhy. Ak by sa ECB nerozhodla znížiť úrokové sadzby, prípadne dodať na trh ďalšiu likviditu, tak by to uškodilo jeho povesti a znížilo kredibilitu celej banky,“ zhodnotil situáciu analytik Moody's Analytics Tomáš Holinka. ?>
Eurozóna nutne potrebuje zvýšiť investície a zvrátiť nízku infláciu. A to má na starosti práve eurobanka. Má na to hneď niekoľko možností. Môže ňou byť napríklad zníženie úrokových sadzieb. „Náš najpravdepodobnejší scenár je v súlade s trhovým očakávaním, a to pokles sadzby na 0,1 percenta a zároveň zníženie depozitnej sadzby na-0,1 percenta,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík. Okrem týchto dvoch krokov, ktoré sú podľa analytikov najviac reálne, sa však ECB často spomína aj v súvislosti s neobvyklejšími zásahmi. Ak znižovanie úrokov neodrazí hrozbu deflácie, má v zálohe ďalšie zbrane. Dlhodobé a mimoriadne výhodné pôžičky bankovému sektoru či spustenie tlačenia peňazí podľa vzoru Spojených štátov. „K nemu však pravdepodobne nedôjde v najbližších mesiacoch, pretože sa najprv musia rozhýbať trhy s cennými papiermi,“ dodáva Holinka.
Deflácia ako strašiak
Experti sa zhodujú, že najväčším strašiakom pre ekonomiku eurozóny je príliš pomalý rast cien a silné euro. Z dôvodu znižujúcej sa inflácie sa totiž zvyšujú obavy, že 18 krajín eurozóny spadne do deflácie. Slovensko pritom tomuto scenáru už čelí. V apríli u nás klesli ceny o 0,2 percenta, a to už druhý mesiac za sebou. Hrozba tohto javu je pre rast zraniteľnej európskej ekonomiky obzvlášť veľký. „Obyvateľstvo či firmy by odkladali svoju spotrebu, čo by následne ešte väčšmi sťažovalo ekonomický rast,“ tvrdí analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci. Samotný šéf Eurobanky vie, že toto riziko môže nastať. „Sme si vedomí rizika príliš dlhého obdobia minimálnej inflácie,“ povedal Draghi minulý týždeň a dodal, že on a jeho kolegovia „musia byť mimoriadne ostražití pred akoukoľvek negatívnou cenovou špirálou“. Ako bude tejto hrozbe čeliť, môže prezradiť už dnes poobede na tlačovej konferencií vo frankfurtskej centrále banky.