Čína predbehla Indiu a je najväčším spotrebiteľom zlata na svete. Na nákupy vyrazili aj Česi. Vlani kúpili štyri tony investičného zlata. Pritom vlani cena zlata prvýkrát za 13 rokov medziročne klesla. Tento rok sa ale začína niesť opäť v znamení zlatého opojenia.
Cena rastie
Nikdy v posledných troch dekádach nezažilo zlato taký úspešný vstup do nového roka ako tento rok. Do polovice februára vzrástla jeho cena už o 9,7 percenta, a dostala sa tak najvyššie od začiatku novembra. Okrem zlata rastie aj dopyt po striebre, ktorého cena tento rok vzrástla už o 12 percent. Ešte na začiatku roka pritom analytici svorne tvrdili, že cena žltého kovu by mala nadviazať na voľný pád z minulého roka, kedy sa znížila o 28 percent a po prvýkrát za 13 rokov tak medziročne klesla.
Lenže rastúca neistota zo zotavenia americkej ekonomiky a obavy o budúcnosť ekonomiky čínskej opäť spustili útek investorov k bezpečnému prístavu, ktorý by ochránil ich peniaze.
Zvlášť viditeľné to je na dopyte čínskych spotrebiteľov, ktorí vo veľkom skupujú fyzické zlato a mince a pokračujú tak v rekordných nákupoch z minulého roka. Ako vyplýva z údajov, ktoré zverejnil Čínsky zväz pre zlato, spotreba zlata v krajine vlani stúpla o 41 percenta na rekordných 1176,4 tony. Veľký podiel na tom mal dopyt po zlatých šperkoch, ktorý sa vlani v Číne zvýšil o 43 percent na 716,5 tony.
Rekordný záujem o fyzické zlato
Číňanov tlačia k nákupom zlata obavy zo spomalenia ekonomického rastu krajiny, tak aj strach z nafukovania bubliny na trhu nehnuteľností a kolapsu čínskeho finančného systému. Zlatu navyše pomáha, že alternatívnych investícií sľubujúcich výnos je v Číne pomenej. Akciový trh sa napríklad v posledných rokoch prudko prepadá - index Šanghajskej burzy stratil za posledných päť rokov 40 percent hodnoty.
Okrem obáv o budúcnosť ekonomiky povzbudil dopyt po fyzickom zlate aj minuloročný prepad jeho ceny. Na nákupy drahého kovu vyrazili spotrebitelia nielen v Číne, ale po celom svete.