Rozhodnutie členov Federálnej komisie voľného trhu Federálneho rezervného systému (Fed) USA zo štvrtka (17.9.) odložiť zvýšenie úrokov vyvoláva u finančných expertov obavy. Uviedla to na svojej internetovej stránke v komentári nemecká spravodajská televízna stanica N24.
Odborníci tvrdia, že váhanie predsedníčky Fedu Janet Yellenovej môže mať ďalekosiahle negatívne následky pre svetovú ekonomiku. V situácii, keď americké hospodárstvo rastie veľmi silno, hrozí nebezpečenstvo, že sa prepasie vhodný moment na zvýšenie úrokových sadzieb.
Po akútnej gréckej kríze a zemetrasení na čínskych burzách sa do konca roka môžu v zahraničí objaviť nepredvídateľné udalosti, ktoré znovu zmaria príležitosť na zmenu americkej úrokovej politiky. Čím dlhšie bude Fed otáľať so zásadným rozhodnutím, tým bude väčšie riziko, že vznikne bublina v cenách aktív, napríklad na akciových trhoch.
Yellenová sa môže dopustiť rovnakej chyby ako jej predchodcovia Alan Greenspan a Ben Bernanke. Politikou veľmi lacných peňazí po prelome storočí vytvorili pôdu pre vznik finančnej krízy v rokoch 2007/2008. Vtedy sa bublina vytvorila na trhu s nehnuteľnosťami, ktorých ceny dosiahli závratnú výšku. Po jej náhlom prasknutí sa otriasol celý americký bankový systém a jeho problémy sa preniesli aj do vyspelých západných štátov.
Súčasné lacné peniaze môžu v určitom momente spôsobiť rast spotrebiteľských cien. A v tom prípade bude Federálna komisia voľného trhu, občas prekladaná z angličtiny aj ako Výbor pre operácie na voľnom trhu, prinútená zvýšiť základnú úrokovú sadzbu Fedu agresívne. Ak k tomu dôjde, hrozia americkej ekonomike a svetovému hospodárstvu "citeľné straty". Uviedol to hlavný ekonóm Deutsche Bank David Folkerts-Landau.
Fed v uplynulých rokoch niekoľkými programami nákupu vládnych dlhopisov a viacerými opatreniami na podporu konjunktúry v Spojených štátoch vrhol do obehu gigantickú sumu 4,4 bilióna USD (3,85 bilióna eur). Tieto peniaze spolu s takmer nulovou úrokovou sadzbou prispeli k tomu, že ekonomický rast sa po období krízy v najsilnejšom svetovom hospodárstve znovu oživil.
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva vzostup americkej ekonomiky v tomto roku 2,5 % a jej prírastok by sa mal v roku 2016 zvýšiť na 3 %. Nezamestnanosť by mala klesnúť na 5,1 %. Táto bola naposledy nižšia pred 7,5 rokom. V USA sa takáto miera nezamestnanosti pokladá za stav plnej zamestnanosti. Za jej dosiahnutie a udržanie zodpovedá federálna vláda vo Washingtone a vedenie Fedu.
1 EUR = 1,1419 USD