Nízka cena ropy necháva škvrny na energetických spoločnostiach, ale aj na silných ekonomikách. Problémom s poklesom rastu ekonomiky čelí aj Nórsko, ktorého export sa z viac ako polovice spolieha na ropu, ropné produkty a plyn. Rozpočet krajiny na rok 2016 musel zasiahnuť do fondu pre budúce generácie, nezamestnanosť v krajine stúpa. Nórsko musí nájsť spôsob, ako rozšíriť svoju ekonomiku a znížiť závislosť od čierneho zlata, ktoré ženie krajinu do červených čísel.
Budúcnosť je teraz
Zdá sa, že pre Nórsko je budúcnosť už tu. Diery v rozpočte, ktorý sa z veľkej miery opieral o zisky z príjmov v ropnom sektore, musí krajina plátať fondom, ktorým mal zabezpečiť blahobyt budúcim generáciám. „Zásah do fondu sme síce očakávali, ale až neskôr, okolo roku 2020. Kvôli prepadom ceny ropy to muselo prísť skôr,“ povedal ekonóm Kyrre Aamdal z DNB, najväčšej spoločnosti na finančné služby v krajine. „Je to ukazovateľ, ale nie až taký dôležitý, fond bude naďalej rásť.“ Z fondu, ktorý má hodnotu viac ako 830 miliárd dolárov, rozpočet využije okolo 450 miliónov.
„Nórsko si fond vytvorilo práve pre tieto prípady, a to je veľká výhoda krajiny. Momentálne si na pokrytie deficitu bude nórska vláda musieť zobrať z príjmov (dividendy, úrokový výnos atď.), ktoré vygenerujú aktíva ich fondu. Nemalo by to však znamenať samotné čerpanie z už existujúcich aktív,“ hovorí Boris Fojtík, analytik Tatra banky.
Krajina sa musí pozerať aj do budúcnosti a znížiť svoju závislosť od týchto komodít. Takmer štvrtinu domácej produkcie v krajine tvorí ropný priemysel a to platí aj pre každé jedno z deviatich pracovných miest. Kolaps cien energií mal výrazný vplyv aj na ne. „Ropný priemysel prepustil vyše 20000 zamestnancov, čo malo vplyv aj na nezamestnanosť, ktorá sa dostala na najvyššie úrovne od roku 2006,“ tvrdí Peter Greguš, analytik z TRIM Broker, a dodáva, že ak sa cena ropy Brent nestabilizuje, prepúšťanie môže pokračovať.
Nórska ekonomika tak smeruje k ešte väčšiemu spomaleniu a stratám práce ako počas globálnej krízy v roku 2008.„Prinajlepšom budeme na nulovom raste. Je tu však risk, že nás čaká recesia,“ povedal Marius Gonsholt Hov, ekonóm zo Svenska Handelsbanken AB v Osle. Aj investície do ropného a plynového odvetvia smerujú k rekordnému minimu od roku 2000.
Globálne faktory neporazia
Nórsko však musí svoje problémy riešiť na dvoch frontoch. Krátkodobým riešením je práve záchrana z fondu, no musí sa pozerať aj na dlhodobý dosah. „Nórsko musí v prvom rade počkať, keďže nižšia cena ropy je spôsobená vonkajšími, globálnymi faktormi a samotná krajina s tým nič nespraví. Po druhé, stále je možné, hoci obmedzene, šetriť náklady v ropnom sektore prostredníctvom štandardizácie a technologickej kooperácie. Po tretie, Nórsko potrebuje rozšíriť svoju ekonomiku a export,“ hovorí Lidia Puka, analytička z Poľského inštitútu pre medzinárodné otázky. Z dlhodobého hľadiska však potrebuje zmeniť svoje smerovanie. „Lodný priemysel, rybárstvo, produkcia hliníka, to sú tradičné sektory, ale aby krajina ostala konkurencieschopná, mala by byť viac ako Švédsko, Dánsko a Fínsko a vytvárať technológie založené na inovácii a zelenej energii,“ dodáva Puka. Nórsko síce výrazne podporuje výskum v tejto oblasti, ale má nedostatok inštitúcií a financovania vo fáze predaja. Podľa Greguša je však problém v tom, že iné odvetvia nedokážu nahradiť závislosť nórskej ekonomiky od energetického sektora. „Takmer polovicu HDP tvorí práve priemysel, ktorý väčšinou súvisí s ťažbou ropy. Samozrejme, krajina stavia aj lode, má drevospracujúci priemysel a rybolov. Ak však tieto odvetvia porovnáme s energetickým priemyslom, žiadne by pravdepodobne nedokázalo v dohľadnom čase nahradiť ropný priemysel.“ Dodal tiež, že vláda sa snaží stimulovať malé spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na hi-tech technológie, ako aj biotechnológie, napríklad výskum rakoviny a podobne, ale je priskoro hovoriť o tom, nakoľko tieto odvetvia dokážu naštartovať ekonomiku.
Klesajúca cena ropy mala vplyv aj na menu. Od októbra minulého roka klesla nórska koruna o 13 percent. Horší pokles zaznamenal len brazílsky real.
Cena ropy Brent klesla za posledných dvanásť mesiacov o 42 percent.
Oslo – prvé mesto bez áut a palív
Hlavné mesto Nórska sa tento týždeň stalo prvou metropolou sveta, ktoré sťahuje všetky svoje investície do fosílnych palív. Oznámila to novozvolená mestská rada, ktorá uviedla, že stiahne investície penzijného fondu vo výške deväť miliárd dolárov zo spoločností na produkciu a ťažbu ropy, uhlia a plynu. „Sme šťastní, že svojou politikou i svojimi investíciami prijímame zodpovednosť za klímu,“ uviedol Lan Marie Nguyen Berg zo Strany zelených, ktorá patrí do mestskej parlamentnej koalície. Nová rada tiež oznámila, že v meste budú do štyroch rokov úplne zakázané autá.