Maximálnou prijateľnou úrovňou verejného dlhu s akceptovateľnou mierou rizika bankrotu krajiny je podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v slovenských podmienkach 50 % hrubého domáceho produktu (HDP). Táto hranica sa zhoduje s horným dlhovým limitom definovaným dlhovou brzdou po prechodnom období. Maastrichtské kritériá pritom hovoria o vrchnom limite na úrovni 60 % výkonu ekonomiky, čo podľa rady pre našu krajinu už taká bezpečná úroveň nie je.
"Hoci v obdobiach slušného rastu ekonomiky a kvantitatívneho uvoľňovania riziko defaultu nie je nutne vysoké, vo všeobecnosti však nemožno 60-percentný dlh považovať za bezpečnú hranicu," konštatuje v materiáli rozpočtová rada.
Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri dlhu na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu je pri rovnovážnom stave ekonomiky riziko bankrotu krajiny na úrovni 10 %. V prípade zlých časov, v ktorých analýza predpokladá prepad hrubého domáceho produktu o 8 %, však pravdepodobnosť bankrotu narastie na 30 až 40 %. "Dôvodom sú najmä prudko rastúce výdavky citlivé na starnutie populácie a veľmi volatilný hospodársky cyklus," konštatuje v materiáli rozpočtová rada.
Podľa analýzy však aj v prípade zlých časov zostávajú v rukách vlády relatívne efektívne nástroje, ktoré môžu riziko bankrotu aj nárastu rizikovej prirážky na štátne cenné papiere výrazne znížiť. "Napríklad, hypotetická konsolidácia v podobe okamžitého 11-percentného zníženia výdavkov citlivých na transfery značne redukuje súčasné a budúce záväzky vlády, prináša viac úspor a vedie k podstatnému zníženiu možnosti defaultu krajiny pod 5 %," konštatuje.