Spojil sily s rivalom a vďaka tomu napreduje aj v krízových časoch. Reč je o pivovarníckej spoločnosti Anheuser-Busch (na snímke šéf Carlos Brito) z Belgicka, ktorá sa v roku 2008 definitívne spojila s brazílskym konkurentom InBev. Nasledovala vlna akvizícií po celom svete a rast na všetkých hlavných trhoch. Zaslúžene si tak pripisuje aj titul „krízový skokan“. V rebríčku PwC Global Top 100 najväčších spoločností sveta podľa trhovej hodnoty sa Anheuser-Busch InBev vyšvihol zo 144. miesta v roku 2008 na 29. priečku v tomto roku. Hodnota spoločnosti sa totiž počas krízy takmer strojnásobila a vyšplhala sa na 160 miliárd amerických dolárov, teda približne 120 miliárd eur.
Naráža na mantinely
Pivovarnícke duo akvizičná chuť neopustila ani v ďalších rokoch. Do skupiny sa následne dostali viaceré pivovary. „Napríklad vlani spoločnosť prevzala Budějovický měšťanský pivovar,“ upozornil hlavný investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík. Medzi ďalšími, ktoré skupina v posledných dvoch rokoch ovládla, je napríklad čínsky Henan Weixue Beer Group či americký Goose Island Brewery. Dnes tak skupina ovláda už štvrtinu globálneho trhu s pivom. No hoci je nepochybne pripravená aj na ďalšie nákupy, analytici už začínajú pochybovať o ďalšom výraznom raste cien akcií. „Ukazovatele naznačujú, že rastový potenciál je už vyčerpaný. Titul je tak vhodný skôr pre dlhodobého investora, pre ktorého je dôležité pravidelné vyplácanie dividend,“ dodáva Valentík.
Úspešným pivárom skresávajú príležitosti aj regulátori. Pred dvoma mesiacmi povolil protimonopolný úrad v Spojených štátoch spoločnosti Anheuser-Busch InBev prevziať mexického výrobcu populárnej Corony, Grupo Modelo. Na revanš sa však kupci vzdajú distribučnej siete pív Modelo v Spojených štátoch.
Podľa analytikov však bude nakoniec pre spoločnosť rozhodujúce, ako sa bude vedieť vyrovnať s klesajúcimi predajmi na starom kontinente. „Počas posledného štvrťroka to dokázali vykompenzovať vďaka rastu na rozvíjajúcich sa trhoch. Táto schopnosť bude kľúčová do budúcnosti,“ zhrnul očakávania analytik Českej sporiteľne Martin Krajhanzl.
Rusi na opačnom konci
Niektorí však krízu nielen neoklamali, ale v nej aj strácajú. So stratou dvoch tretín kapitálovej hodnoty od roku 2008 zápasí napríklad ruský Gazprom, ktorý sa vždy pýšil vysokou ziskovosťou. No kým pred krízou bol v top päťke najväčších firiem podľa PwC, tento rok sa prepadol do šiestej desiatky. „Pre ruské firmy je problémom klesajúca cena ropy a nízka cena zemného plynu. Nedokážu generovať dostatočné zisky, aby zaujali investorov. Vo všeobecnosti platí, že kapitál z Ruska skôr odchádza, než prichádza,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Ivor Lehoťan. Na jednej strane svetové ceny plynu stláča lacná ťažba bridlicového plynu v Spojených štátoch, Gazpromu však nepomáha ani snaha Európskej únie o energetickú diverzifikáciu a znižovanie dopytu zo strany európskych zákazníkov. Spoločnosť je však podľa analytikov momentálne podhodnotená, čo môže byť zas príležitosť pre investorov.
