Soľ nad zlato, Mrázik, Pyšná princezná. To je len zopár rozprávok, ktorých sú televízie počas vianočných sviatkov plné. Podľa psychológov rozprávky napomáhajú zdravému vývoju detí.
Soľ nad zlato? Hlúposť
Podľa ekonómov je síce pravda, že rozprávky obsahujú aspoň všeobecné, ľahko pochopiteľné ekonomické princípy, čo tam ale nebýva, je pochopenie pre hospodárstvo ako celok.
"Napríklad to, že je niekto chudobný a niekto bohatý, nemusí byť nutne zle. Vďaka tomu sme motivovaní, vďaka tomu existujú trhové ceny a vďaka tomu všetkému sa môžu schopní stať práve tými bohatými. To ale už v tých (rozprávkach) spravidla nebýva," pripomína pre lidovky.cz Miroslav Svoboda, ktorý vyučuje na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe (VŠE).
Jednou z mnohých rozprávok, nad ktorých zmyslom sa ekonómovia pozastavujú, je Soľ nad zlato. "Príbeh dáva za pravdu Maruške. Ale to, že dám prednosť kilogramu diamantov pred kilogramom soli, neznamená, že nepoznám správne hodnoty. Za normálnych okolností soľ, ktorej je dostatok, nemá predsa takú hodnotu ako drahé kovy. Takže Maruška bola úplne mimo," tvrdí Svoboda s tým, že nedostatok soli bol vyvolaný umelo.
Ale aj medzi rozprávkami sa nájdu príbehy, z ktorých by si deti i dospelí mali vziať ponaučenie nielen v morálnom, ale aj ekonomickom ohľade.
Postaviť pevný domček
Takým príkladom je rozprávka o troch prasiatkach, ako stavali svoje domčeky. Tá sa využíva ako ilustrácia aj pri výučbe na VŠE. "Pomocou tejto rozprávky študentom vysvetľujem princíp úspor a investícií. Zjednodušene povedané: aby sa človek mohol mať dobre, musí aj niečo investovať a musí byť trpezlivý," hovorí Svoboda. Človek by sa teda mal správať podobne ako tretie prasiatko, ktoré si dalo viac práce a postavilo pevný dom, ktorý vlk nedokázal zbúrať.
Kým príbeh troch prasiatok môže byť učebnicovým príkladom vhodnej súvahy pre investície, v príbehu o čarovných fazuliach by ekonómovia nasledovanie rozprávkového hrdinu nedoporučovali. Hlavný hrdina vymení kravu za pár fazuli, z ktorých sa nakoniec našťastie vykľujú čarovné fazule.
"Domnievam sa, že táto rozprávka sa dá najlepšie interpretovať tak, že riskantné podnikanie sa môže niekedy vyplatiť," píše na blogu The New York Times profesor ekonómie na Harvarde Edward Glaeser. Dodáva ale, že pokúsiť sa o tak neistý výsledok zároveň vytvára veľkú šancu, že človek nedopadne dobre.
Najväčšie rozprávkové paradoxy:
Propaganda v rozprávkach
Nutné je tiež robiť rozdiely medzi tradičnými rozprávanými a filmovými rozprávkami. Pri nich je veľmi viditeľný vplyv spoločenskej objednávky a doby, kedy vznikali. Ukážkové sú rozprávky natočené hlavne v 50. rokoch, ktoré sú komunistickou propagandou doslova prešpikované.
"Pyšná princezná je žiarivým príkladom. Ľudia tam spievajú a sú radi, že môžu pracovať ... To je v rozpore so všetkými rozprávkovými princípmi. V tej rozprávke je úplne všetko inak, sú potrestaní tí bohatí, ktorí nepracujú. Pracovití sú odmenení. To je v úplnom rozpore s predlohou Boženy Němcovej," upozorňuje etnograf Otčenášek s tým, že podobne na tom sú aj ďalšie rozprávky z neskorších rokov. "Avšak tam už je určitá rozprávková logika zachovaná," dodáva.
Strýko Držgroš a ďalší bohatí hrdinovia
Určitý zlom priniesol rok 1989 a príliv rozprávok zo zahraničia. Stereotypný pohľad na boháčov, ako na zlé a lenivé postavy trochu nabúral kreslený seriál My z Káčerova so strýkom Držgrošom. Nielenže je vo väčšine príbehov na strane dobra, zároveň svoj majetok dáva nehanebne najavo kúpeľmi v trezore plnom zlatiek.
Lucifer ako guvernér centrálnej banky
Rozprávka rozpráva o krajine kráľa Dobromila, kde sa už necení poctivá práca, slušnosť a úcta. Namiesto toho silnie moc pekla a slušní ľudia radšej utekajú preč. Kráľ sa v najhoršej dobe peklu upíše.
"Kráľ vyhlasuje zákonné platidlo a zavádza jeho nútený obeh výmenou za to, že Lucifer bude po dobu jedného roka financovať chod hospodárstva, respektíve štátnej pokladnice. Cenou je kráľova duša. Chudák kráľ vo svojej neznalosti netuší, že razba štátnych nekrytých peňazí ľuďom vôbec nepomôže," uvádza Svoboda vo svojom skoršom komentári k filmu. Súboj s peklom - centrálnou bankou - nakoniec vybojuje hlavná postava príbehu menom Filip. Podľa Slobodu ide evidentne o človeka s ekonomickým vzdelaním, ktorý Lucifera nakoniec oklame.
A to je presne to, prečo sa na rozprávky pozeráme znovu a znovu. Aj keď je v nich veľa momentov, nad ktorými zostáva rozum stáť a z ktorých si neradno brať ponaučenie, všetci im to radi odpustíme. Pretože dobro, na rozdiel od reálneho sveta, v rozprávkach takmer vždy zvíťazí.