V Baku sa v júni chystajú Európske hry, akási malá olympiáda. Organizátori do nej investovali už podľa britského denníka Guardian 6,5 miliardy libier (približne 9 miliárd eur) a plánujú všetkým približne 6 000 športovcom preplatiť pobyt aj letenky. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev teda neváhal investovať do športovísk a potrebnej infraštruktúry obrovské prostriedky.
Má z čoho brať, Zakaukazská republika stojí na obrovských zásobách zemného plynu. Taký luxus však kontrastuje s podmienkami, v akých väčšina obyvateľov Azerbajdžanu žije. Desaťtisíce ľudí pritom v Azerbajdžane žijú v chudobe a nemajú ani na základnú zdravotnú starostlivosť, zatiaľ čo režim umlčuje novinárov a väzní svojich odporcov.
Napríklad päťčlenná rodina Gulnary Sulejmanovovej žije vo vagóne, ktorý nikdy nebol určený na bývanie. Výhľad majú priamo na nový štadión. "V zime je chladno - a nezáleží na tom, ako veľmi kúrite. V lete je zase príšerné teplo. Vodu máme od suseda. Voda, plyn aj elektrina sú veľký problém. Aby ste pochopili, musíte to zažiť, je ťažké to opísať," hovorí o bývaní vo vagóne.
Mesačne si rodina stavbára a upratovačky zarobí nanajvýš 300 azerbajdžanských manatov, teda približne 256 eur. Z takejto čiastky si ťažko nakúpia potraviny, na nič iné už nezostáva. "Nemám stôl a nemôžem vám priniesť stoličku, aby ste sa posadili, pretože ju nemám," ospravedlňuje sa Gulnara reportérom nezávislej stanice Meydan TV.
"Toto je moja obývačka i spálňa. Ak by ste potrebovali ísť do kúpeľne, ani tú nemám. Sprchujem sa u susedov. Nemáme kuchyňu. Všetko, čo mám, je v tejto miestnosti."
Najviac ju však trápi to, že jej sú deti bez lekárskej starostlivosti. Dcéra zle vidí, syn má problémy so sluchom. Úrady však jej žiadosti o pomoc zamietajú. "Aj samotná stotina z tej celej sumy 4 miliárd manatov použitej na hry by stačila na liečbu môjho syna," hovorí Gulnara pri pohľade na úplne nový štadión. "Nedali mi ale nič. Ako to, že mi nikto v celom Azerbajdžane nemôže pomôcť? Všade mi len zatvárajú dvere."
Voľba prvého usporiadateľského mesta novej "kontinentálnej olympiády" bola jednoduchá - proti Baku totiž nikto nekandidoval. Ľudskoprávni aktivisti varujú, že sa môžu stať propagandistickým nástrojom režimu, podobne ako zimné olympijské hry v Soči alebo letná olympiáda v Pekingu.
Aktivisti predovšetkým upozorňujú na niekoľko politických väzňov, ktorí sa ocitli za mrežami za kritiku Alijevovho režimu. Najznámejšej z nich, investigatívnej novinárke Chadidži Ismailovej, nedávno súd predĺžil väzbu až do augusta.
Obhajcu ľudských práv Intigamu Alijeva, ktorému česká organizácia Člověk v tísni udelila cenu Homo homini, v apríli poslal súd na sedem a pol roka do väzenia za údajné daňové úniky, zneužitie právomoci a nezákonné podnikanie.
Prípravy na Európske hry tiež pripomínajú tri roky staré finále Eurovízie, ktoré Baku organizovalo pred tromi rokmi. Režim vtedy preventívne poslal za mreže niekoľko disidentov, z hudobnej súťaže sa stalo politikum aj z iného dôvodu - iránski klerici organizátorov obvinili, že v rámci súťaže organizujú gay parade.
Európske hry
Vôbec prvé Európske hry v histórii sa v Baku budú konať od 12. do 28. júna a potom sa budú opakovať každé štyri roky. Organizujú ich Európske olympijské výbory, ktoré združujú národné olympijské výbory. Podobné súboje už vyše 60 rokov existujú v Amerike a Ázii. Súťažiť sa bude vo 16 olympijských disciplínach a navyše v karate, plážovom futbale, basketbale troch proti trom a bojovom umení sambo.