Fukušima straší Japoncov. Namiesto rastu prišli problémy

2011: Nehoda v atómovej elektrárni Fukušima ochromila Japonsko a vystrašila celý svet. Japonci utekajú od jadra a hľadajú nové zdroje energie. 2014: Tri roky po nehode Japonci nenašli spôsob, ako jadro nahradiť. Ekonomiku aj naďalej spomaľuje jeho odstavenie. Nehoda totiž spôsobila, že sa krajina stala závislou od zemného plynu, uhlia a ropy. Situácia ju dokonca donútila zvýšiť dovoz zemného plynu o 23 percent, čo viedlo k zvyšovaniu cien za energie. „Jadro zohrávalo príliš významný podiel na generovaní energie. Jeho odstavenie sa stalo obrovskou brzdou japonskej ekonomiky po tsunami,“ tvrdí Radoslav Kasík, analytik Across Wealth Management. Na programe dňa je návrat k jadru.
Otázne spustenie elektrárne
Vláda na čele s premiérom Shinza Abehom robí všetko pre to, aby elektráreň vo Fukušime znova obnovila. Len koncom februára vydala návrh na jej opätovné spustenie, a to hneď po tom, ako prejde normami jadrových regulačných úradov. „Je veľmi dôležité nadviazať zodpovednú energetickú politiku, ktorá bude predchádzať problémom, s ktorými sme sa stretli pred troma rokmi. Veríme, že reaktory prejdú bezpečnostnými kontrolami a budeme ich môcť znova spustiť,“ vyhlásil Abeho.
Proti návrhu sa však zdvihla ostrá kritika, a to najmä z radov bežných občanov. Majú obavy o svoju bezpečnosť a zdravie. Nechcú totiž opakovať scenár z roku 2011, keď pre riziko nadmernej rádioaktivity muselo opustiť svoje domy viac ako 120-tisíc z nich. V nedeľu preto v uliciach Tokia prebehla aj demonštrácia.  
Pobrežie je stále plné zrúcanín
Naštartovanie ekonomiky spomaľujú aj zdĺhavé dohady a byrokracia spojené s prestavbou zničených oblastí. V mnohých rybárskych prístavoch, ktoré zasiahla prívalová vlna, totiž stihli postaviť len desatinu z nových bytov. Ide najmä o mestá Tanohata a celú oblasť Iwate, ktorá sa nachádza na severovýchode krajiny. Niektoré projekty sa dokonca ani nezačali a mestá sa stali doslova pohrebiskom betónových základov – je to totiž jediné, čo po spustošených domoch ostalo.
Chýbajú totiž kvalifikovaní pracovníci, ktorí sú navyše z radov staršej populácie. Verejnosť je zároveň  pobúrená tým, že sa vláda oveľa viac sústreďuje na vybudovanie miesta pre olympijské hry v Tokiu, ktoré sa budú konať v roku 2020. Preto všetkých pracovníkov a materiál presúvajú z krízových oblastí do hlavného mesta. Aj napriek tomu, že krajina naliala do opráv 250 miliárd dolárov, tieto vklady sa jej nevrátili. „Ekonomike však investície do novej infraštruktúry nepomohli, tak ako vláda očakávala. Za rast japonskej ekonomiky môže predovšetkým 20-percentné oslabenie meny a monetárne stimuly centrálnej banky,“ vysvetľuje Ivor Lehoťan, analytik z Capital Markets.