Eurozóne sa ani dnes nepodarilo dospieť k dohode s Gréckom. Vláda v Aténach musí dosiahnuť "oveľa väčší pokrok" v pláne reforiem, ak chce získať ďalšie peniaze. Vyhlásil Jeroen Dijsselbloem, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií na záver dnešných rokovaní o Grécku v lotyšskej metropole Riga. Informovala o tom agentúra AP.
Dijsselbloem po skončení zasadania 19 ministrov financií eurozóny uviedol, že Grécku sa kráti čas na dohodu, potrebuje si zabezpečiť peniaze na chod štátu a vyrovnanie pohľadávok, aby sa vyhlo štátnemu bankrotu.
Grécko sa koncom februára dohodlo s veriteľmi na predĺžení záchranného programu do 30. júna. No na to, aby získalo peniaze, musí predložiť dôveryhodný plán reforiem. Ale všetky jeho doterajšie návrhy boli len všeobecné a bez podrobností o tom, ako chce vyriešiť svoje dlhové problémy. Ak obe strany nenájdu kompromis a Grécku dôjdu peniaze, bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť a hrozí mu odchod z eurozóny. Kabinet v Aténach sa preto snaží získať zvyšných 7,2 miliardy eur z 240-miliardového záchranného balíka.
Podľa pôvodného plánu malo Grécko predložiť Euroskupine do konca apríla komplexný a podrobný návrh reforiem a opatrení, ktoré mu pomôžu stlačiť dlh na udržateľnú úroveň a postaviť sa na vlastné nohy. No ani po troch mesiacoch sa novej gréckej ľavicovej vláde nepodarilo dospieť k dohode s veriteľmi.
Thomas Wieser, šéfom tímu expertov Euroskupiny, ktorí pripravujú pre ministrov hodnotenia a podklady a na ich základe prijímajú rozhodnutia, tento týždeň naznačil, že Gréci vystačia s peniazmi do júna.
Dijsselbloem na tlačovej konferencii po skočení dnešného stretnutia skonštatoval, že názory oboch strán na reformy sa stále veľmi líšia. Poprel tiež špekulácie, že veritelia by mohli zvážiť "polovičatú" dohodu a uvoľniť Grécku aspoň časť zo 7,2 miliardy eur.
Pierre Moscovici, eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti, po skončení dnešných rokovaní vyhlásil, že priniesli istý pokrok, ale obe strany majú ešte ďaleko k dohode. Dodal, že je potrebné výrazne zvýšiť doterajšie úsilie o dosiahnutie dohody.
Aj grécky minister financií Janis Varufakis po schôdzi priznal, že rozdiely v názoroch na reformy medzi oboma tábormi pretrvávajú a treba ich preklenúť. Ale tvrdí, že sa to podarí a veľmi rýchlo, keďže je to jediná možnosť.
Pokúsil sa tiež protirečiť názorom svojich kolegov, že rokovania nepriniesli žiadny pokrok. Naopak uviedol, že sa dosiahol posun v otázkach, ako sú privatizácia, reforma daňového systému, súdnictva, byrokracie a trhu s tovarmi.
Jablkom sváru tak zostáva dôchodková reforma a výška primárneho rozpočtového prebytku, v ktorom nie sú zahrnuté splátky dlhu a úroky.
Varufakis deň pred odchodom do Rigy vo svojom blogu napísal, že súhlasí s niektorými podmienkami veriteľov. Uviedol, že grécka vláda chce zracionalizovať dôchodkový systém, napríklad obmedzením predčasného odchodu do dôchodku, a je tiež ochotná čiastočne sprivatizovať štátne podniky a vytvoriť plne nezávislý daňový úrad. Ale odmietol ďalšie znižovanie dôchodkov alebo platov v štátnej správe a dodal, že chce voľnosť pri rozhodovaní o výške primárneho rozpočtového prebytku.