Vláda pritvrdzuje v boji proti nepoctivým nebankovkám. Najnovšie im chce sprísniť zákaz poskytovania úverov v hotovosti. Lenže malá v zmena v čerstvej novele zákona o spotrebiteľských úveroch môže postihnúť okrem neserióznych nebankoviek aj lízingovky, splátkové firmy či refinancovanie úverov v bankách. V konečnom dôsledku na to teda doplatí aj spotrebiteľ.
Poslanec Smeru Róbert Madej vložil do novely zákona kontroverznú klauzulu o tom, že poskytovateľ úveru bude musieť posielať peniaze klientom len na účet alebo poštovou poukážkou. Táto na prvý pohľad nevinná veta spustila vlnu kritiky od splátkových spoločností až po banky. Tie hovoria, že doplnok môže ohroziť bežný splátkový predaj, pretože pri ňom firma neposiela peniaze priamo klientovi, ale rovno firme, kde si on niečo kupuje.
Boj proti úžerníkom
Madej sa bráni, že kritici sa len boja o svoj biznis a zákon je v poriadku. Týmto spôsobom chce iba bojovať proti úžerníkom. „Zákon mení len formuláciu tak, že namiesto zákazu poskytnúť hotovosť vymenúva spôsoby, akými je možné poskytnúť peniaze z úveru,“ uvádza Madej. Na jeho strane je aj Národná banka Slovenska a ministerstvo financií, s ktorými zmenu konzultoval.
Podľa názoru centrálnej banky nebude po začiatku účinnosti zákona zakázaný predaj na splátky, lízing ani refinancovanie úverov. „Príslušné ustanovenie sa uplatňuje len na situácie, keď sú peniaze dané k dispozícii priamo spotrebiteľovi. Neznamená to, že peňažné prostriedky, ktoré sa nevyplácajú spotrebiteľovi, ale predajcovi tovaru, prípadne inej banke, sú nezákonne poskytnutý úver,“ dodáva Martina Solčányiová, hovorkyňa centrálnej banky.
Ministerstvo financií zase tvrdí, že splátkový predaj je viazaný spotrebiteľský úver, preto je nelogické vykladať novoprijaté ustanovenie tak, že aj viazaný úver musí veriteľ posielať priamo cez účet klienta.
Banky, nebankovky, analytici a právnici si myslia o zmene v zákone niečo iné. Tvrdia, že je to nie úplne dobre špecifikovaný zákon. Môže predražiť spotrebiteľom služby, ktoré doteraz fungovali bez problémov. Napríklad aj tým, že by si s cieľom splátkového predaja museli zakladať nový účet. Navyše im prekáža, že zmena bola prijatá opäť na poslednú chvíľu a bez širšej konzultácie. „Zmena prijatá v parlamente na poslednú chvíľu urobila zákon nedostatočne jasným pre finančný trh, čo bude mať vplyv určite aj na biznis. Uvítali by sme urýchlenú úpravu nejednoznačných častí zákona,“ komentoval pre HN Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB banky.
Táto zmena zákona bola neočakávaná aj pre Prvú stavebnú sporiteľňu, ktorá novelu zákona momentálne podrobne analyzuje. „Privítali by sme, aby sa v budúcnosti takéto zmeny nešili horúcou ihlou, ale aby boli prediskutované na odbornej úrovni,“ dodáva Radovan Slobodník, hovorca sporiteľne.
Andrea Trebuľová, hovorkyňa nebankovej spoločnosti Cetelem, sa domnieva, že ide len o nejasnú formuláciu v pozmeňovacom návrhu. Tú je potrebné spresniť tak, že dané ustanovenie sa nevzťahuje na splátkový predaj a refinancovanie.
Obchádzanie zákona
Analytici už poukazujú aj na to, že neseriózne splátkové firmy budú vedieť legálne obchádzať zákon. „Napríklad si kúpia tovar na seba a potom predajú klientovi,“ načrtáva Maroš Ovčarik, analytik webu Finančný kompas. Na druhej strane Alica Orda Oravcová, viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov, nevidí tento spôsob ako riešenie, pretože by na ne prechádzali povinnosti predajcu, ako napríklad riešenia reklamácie. „Možným riešením je účelová vinkulácia peňazí v prospech splátkovej spoločnosti na bankovom účte spotrebiteľa, ktoré pri ich prijatí budú automaticky zadržané a prevedené na bankový účet splátkovej spoločnosti,“ dodáva právnička.
Banky by mohli zákon obísť aj tak, že pri refinancovaní by donútili klienta otvoriť si v nich účet, kam by mu prišli peniaze na splatenie starého úveru. „Klient bude povinný otvoriť si špeciálny účet, na ňom zriadi prevodný príkaz a po príchode peňazí naň sa hneď odošlú,“ vysvetľuje Pavel Škriniar, analytik portálu Finančná hitparáda.
Celá úprava zákona tak bude znamenať, že klient za rovnakú službu zaplatí viac. „Dôležité je, aby sa pôžičky nedávali v hotovosti. Nie, aby peniaze išli priamo na účet klienta,“ dodáva Škriniar.
Snaha regulovať a obmedzovať fungujúci sektor iba nahráva do karát nelicencovaným subjektom, ktoré pôsobia mimo zákona. Odborníci predpokladajú, že prezident Andrej Kiska kontroverzný zákon nepodpíše a vráti ho na prepracovanie.
Kroky proti nebankovkám v roku 2015
Od apríla tohto roka platí novela zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej má dohľad nad nebankovkami vykonávať NBS.
Na konci mája tohto roku požiadalo o licenciu 32 poskytovateľov úverov z viac než 250 subjektov.
Na konci augusta NBS zverejnila zoznam iba 16 nebankoviek, ktoré budú mať od septembra právo naďalej poskytovať úvery. Ostatné boli buď v procese schvaľovania, alebo licenciu nedostali.
Na konci novembra NBS zverejnila, že z 32 nebankoviek dostalo licenciu už 22 subjektov. Napriek licencii cez kontroly so skrytou identitou NBS zistila, že aj niektoré z nich pokračujú v nekalých praktikách, ako je neskúmanie príjmu klienta, poskytujú úvery v hotovosti, podmieňujú úver aj inými službami či mu dávajú podpisovať zmenku.
Ako nebankovky podvádzajú
Firmy nevyplatia klientovi celý úver, ale stiahnu si hneď z neho rôzne poplatky.
Nevyberú poplatky od klienta priamo, ale cez ďalšie subjekty.
Uzatvárajú s klientom ďalšie zmluvy, z ktorých poplatok nie je zarátaný do stropu maximálnej odplaty.
Pohľadávku voči spotrebiteľovi bolo možné previesť na subjekt, ktorý nie je pod dohľadom NBS.
Dávajú klientovi podpisovať zmenku, ktorá bola zakázaná. Za neplatenie zmenky sa spotrebiteľ dostal ľahšie na súd.