Liberálny marxista Yanis Varoufakis sa stal prakticky mediálnou hviezdou potom, čo bol účastníkom a možno aj z určitej časti spoluautorom jednej z najzaujímavejších častí fungovania eurozóny vlani v lete známej ako grécka kríza. Yanis Varoufakis prehovoril na relatívne prestížnej konferencii TED tentoraz v Ženeve aj o tomto probléme. Okrem toho publikuje pre portál Project Syndicate.
Vo svojom prejave Yanis Varoufakis komentuje problém európskych demokracií a ich vzťah s komerčným sektorom. Upozorňuje na to, že naša dnešná demokracia nemá základy v antickom Grécku, kde demokracia znamenala kontrolu bohatých väčšiny chudobných. Naša moderná demokracie vychádza však z Magna Charty, hovorí Varoufakis. To podľa neho je však dokument, ktorý bol vytvorený tými, ktorí reálne ovládali ekonomiky, teda obchodníkov. Nie je teda podľa neho divu, že naša demokracia rozkvitla, až v okamihu, keď bolo možné oddeliť ekonomickú sféru od tej politickej.
Hovorí tiež, že nie je sa čomu diviť, že politici ako ich poznáme, už nie sú dávno takí, akými boli predtým. Je to podľa neho tým, že reálna moc sa presunula z politickej sféry do tej ekonomickej. Preto je dnešná politika podľa neho tak bezzubá alebo vyprázdnená.
Presuňme sa v čase trochu vpred. Asi okolo 12. minúty sa začína objavovať myšlienka, len číra predstava, keby vo svete existovala mena, čisto digitálna mena, spravovaná napríklad MMF alebo G20, ktorá by bola zameniteľná za všetky meny sveta. Potom ďalej prezentuje myšlienku platenie do spoločného fondu na základe výkonu obchodného deficitu. Tento fond by mal potom následne financovať zelenú revolúciu a nové technológie.
Čo ma však viac zaujalo na tejto myšlienke je celkom pekná paralela s Bitcoinom - digitálna mena zameniteľná za akúkoľvek národnú menu v tradičnom poňatí. Jediné, čo je rozdielne, je že Varoufakisova myšlienka sa opiera o centrálnu autoritu, ktorú Bitcoin nemá. Možno špekulovať, či je to dobre alebo zle. Každopádne je tu veľká podobnosť.
Avšak zaujímavé je, že myšlienka univerzálnej meny nie je vôbec nová. Podľa Varoufakisa s ňou prišiel už John Maynard Keynes na zasadnutí Bretton Woods Conference v roku 1944. Problém vtedajšieho sveta bol ten, že nemali technológie, ktorými by to uskutočnili.
Počas videá padne téma tiež na grécku krízu z leta roku 2015, kde v podstate Yanis Varoufakis prirovnal EÚ k bývalému ZSSR. Uviedol, že s takým množstvom arogancie a odmietania sa nestretol.
Čo bolo však zaujímavé, bolo práve porovnanie ZSSR a EÚ. Uviedol, že udržiavanie ekonomicko-politickej štruktúry iba formou autoritárstva alebo politickej vôle povedie ku katastrofickým konsekvenciám. A Európa pri gréckej kríze premárnila šancu na reštart tohto nastavenia ako v Grécku, tak v Európe.
Článok bol zverejnený na webe patria.cz