Investori by si mali podľa nášho názoru klásť päť významných otázok. Prvá z nich znie: Použije Čína razantné oslabenie kurzu jüanu (15 - 20%) na podporu svojej ekonomiky? Ak by k tomu skutočne došlo, v krajinách OECD by sme mali čakať prudké oslabenie akciových trhov a pokles menových kurzov v ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách.
Druhá otázka znie: Zmení Saudská Arábia svoju stratégiu, obmedzí ťažbu ropy v snahe docieliť vyššie ceny ropy, zlepšiť svoje fiškálne príjmy a znížiť rozpočtové deficity? Keby došlo k takému vývoju, rastúce ceny ropy by viedli k vyšším dlhodobým sadzbám, nižším cenám akcií a posilneniu eura.
Tretia otázka sa týka monetárnej politiky v eurozóne: Zvýši ECB rozsah a trvanie programu kvantitatívneho uvoľňovania? Ak by tu bola odpoveď kladná, v eurozóne by sadzby zostali dlhodobo nízko a euro by bolo voči doláru slabšie.
Štvrtá otázka: Bude rast v eurozóne v roku 2016 skutočne vyšší ako v roku 2015 tak, ako očakáva mnoho ekonómov? Ak sa tieto očakávania nenaplnia, ceny akcií na európskych trhoch prejdú korekciou, dôjde k rozšíreniu rizikových spreadov a k poklesu dlhodobých sadzieb. Euro by v takomto prípade malo byť slabšie.
Piata otázka sa týka vývoja na globálnom trhu úspor: Bude aj naďalej pretrvávať stav, keď úspory súkromného sektora prevyšujú investície? Táto oblasť je veľmi dôležitá, pretože previs úspor nad investíciami tlačí nadol sadzby a následne má významný vplyv na ceny investičných aktív. Nadbytočné investície totiž tečú práve na trhy dlhopisové, akciové aj realitné a tým tlačia ceny nahor.
Podľa nášho názoru je odpoveď na prvú otázku negatívna. Čína razantné oslabovanie menového kurzu používať nebude, pretože takáto stratégia by spochybnila hlavné ciele jej súčasnej ekonomickej politiky. Medzi ne patrí najmä zvýšenie podielu spotreby na HDP, modernizácia výrobného sektora a jeho posun smerom k výrobe tovaru s vyššou pridanou hodnotou. Čína by tiež bola vnímaná ako faktor, ktorý destabilizuje globálnu ekonomiku a tomu sa táto krajina chce vyhnúť.
Pri druhej otázke sa domnievame, že ak by sa Saudská Arábia správala racionálne, odpoveď by znela kladne. Situácia je totiž taká, že ťažba ropy v USA neklesá ani napriek tomu, že jej ceny spadli až k 45 dolárom za barel. Zároveň sa však zdá, že Saudská Arábia sa zatiaľ svojich predchádzajúcich plánov nevzdala.
Odpoveď na tretiu otázku je podľa nášho názoru kladná. Ak sa ceny ropy nezdvihnú skôr, ako sa teraz očakáva (viď predchádzajúci bod), inflácia v eurozóne sa bude budúci rok pravdepodobne pohybovať okolo 1 percenta. Bude teda rásť podobným tempom ako jednotkové náklady práce a toto tempo sa bude pohybovať hlboko pod inflačným cieľom vo výške 2 percent.
Čo sa týka štvrtej otázky, teda, tempa rastu európskej ekonomiky, problém spočíva v tom, že v roku 2015 je rast ťahaný hlavne poklesom cien ropy. Ten podľa našich odhadov pridal k tempu rastu 0,7 percentuálneho bodu. K tomu sa pridáva efekt slabšieho eura (ten pridal 0,5 percentuálneho bodu). Pokiaľ sa teda ceny ropy a kurz eura nebudú naďalej meniť, v roku 2016 sa už tieto dva faktory nebudú výraznejšie prejavovať. Keby sa teda malo tempo rastu zvýšiť, museli by sa zvýšiť investície. K tomu ale teraz dochádza iba v Španielsku. Musíme tiež sledovať vývoj v oblasti imigrácie. Ak sú utečenci kvalifikovaní, mohlo by v Európe vďaka nim dôjsť k pozitívnemu ponukovému šoku. K tomu by sa pridal pozitívny dopytový šok vo forme vyššej spotreby, vyšších investícií do bývania a podobne.
Odpoveď na poslednú otázku je podľa nás kladná. Globálne úspory súkromného sektora totiž naďalej rastú, a to vplyvom starnutia populácie. Investície naopak rastú, čo je odrazom snáh o zníženie dlhov a vyššej neistoty. K tomu sa do klesajúcich investícií premieta aj pokles váhy, ktorú má v globálnej ekonomike priemysel a rast významu služieb.
Zdroj: Natix, komentár bol zverejnený na webe Patria.cz.