V prípade, že by vnútorné problémy Sýrie alebo Egypta eskalovali, hrozí rapídny rast cien ropy, uzavretie Suezského prieplavu či teroristické útoky.
V čom môžu súčasné ozbrojené konflikty v Egypte a Sýrii ohroziť európske hospodárstvo?
Čo sa týka Egypta, tam konflikt porovnateľný so Sýriou nevypukol a je vysoká pravdepodobnosť, že ani nevypukne. Ak dôjde k zhoršeniu vnútropolitickej situácie v Egypte, môže sa to dotknúť premávky v Suezskom prieplave, cez ktorý prechádza osem percent svetového obchodu (a európskeho samozrejme ešte vyššie percento). Najhorší (no nepravdepodobný) scenár by znamenal uzavretie prieplavu a následné predraženie prepravy tovaru medzi Európou a Áziou.
Sýrsky konflikt v podstate trvá už dva a pol roka a ak si odmyslíme obchod so Sýriou, nijaký závažnejší vplyv na európsky obchod neznamenal. V podstate je to obmedzený vnútroštátny konflikt, občianska vojna.
Ak by sa situáciu nepodarilo dostať pod kontrolu, aké dopady by hrozili svetovému a európskemu hospodárstvu?
Nevieme, akú podobu bude mať konflikt v Sýrii po prípadnom predpokladanom útoku západných spojencov. Bude záležať na miere jeho eskalácie, či prípadnom zapojení ďalších krajín. Širší regionálny konflikt na Blízkom východe je to posledné, čo krízou postihnuté svetové a európske hospodárstvo potrebuje.
Sú oblasti, v ktorých by európske krajiny mohli z konfliktov nejakým spôsobom profitovať?
Žiadalo by sa povedať, že samozrejme z predaja zbraní. Predaj zbraní a vojenského materiálu však v prípade rozšírenia konfliktu bude isto podrobený prísnym obmedzeniam. Napriek tomu sa isto nájdu cesty, ako na tom zarobiť. Na druhej strane, európske krajiny budú v prípade eskalácie konfliktu platiť mnohonásobne vyššiu cenu v podobe humanitárnej pomoci pri náraste utečeneckej krízy. A keďže každý, aj ten najdlhší konflikt raz skončí, do nákladov si bude musieť Európa zarátať aj pomoc pri rekonštrukcii krajiny.
Budú mať okrem oblasti cestovného ruchu súčasné konflikty aj iné priame dopady na Slovensko? Ako sa môžu druhotne prejaviť z dlhodobého hľadiska?
Bude záležať na prípadnej eskalácii konfliktov. V podobe, v akej sú dnes, nemajú na Slovensko nijaký zásadný vplyv, ani z krátkodobého, ani z dlhodobého hľadiska, teda okrem obmedzenia cestovného ruchu. Prípadná eskalácia, alebo len náznak takejto eskalácie, by však automaticky mohla priniesť rapídne zvýšenie cien ropy. Po správach o nepokojoch a zrážkach v Egypte tieto ceny stúpli, hoci preprava v Suezskom prieplave nebola nijako obmedzená. Ak by došlo k uzavretiu prieplavu, následky sú nedozierne. No nič zatiaľ nenasvedčuje, že by k tomu dôjsť mohlo.
Ak by sa situácia v Sýrii nedala vyriešiť mierovou cestou a bol by nutný vojenský zákrok zvonku, aké veľké nebezpečenstvo by hrozilo pre svet?
Situácia v Sýrii sa ukazuje ako neriešiteľná mierovou cestou, aspoň nie v terajšej fáze. Obe strany odmietajú rokovanie, prípadne si dávajú nesplniteľné podmienky k takémuto rokovaniu. Otázne však je, či tu nejaký vojenský zákrok zvonku pomôže. Obe strany konfliktu totiž majú na jeho vzniku svoj podiel viny a vonkajší zákrok by s vysokou pravdepodobnosťou bol vnímaný ako pomoc jednej strane konfliktu. Bohužiaľ, medzinárodné spoločenstvo nemá silu na to, aby zakročilo proti obom stranám. Nebezpečenstvo pre svet hrozí v prípade, že sa konflikt rozšíri. Silne ohrozený je hlavne Libanon, no ani ostatní susedia Sýrie nemusia byť uchránení. A samozrejme, nesmieme zabúdať ani na teroristickú hrozbu.
Sýria je malá krajina, ale ak by sa zapojili svetové veľmoci, ktoré majú na spôsob a mieru intervencie rozdielne názory, mohol by konflikt prerásť a potenciálne ohroziť medzinárodné vzťahy a hospodárstvo?
Také nebezpečenstvo hrozí. Znovu opakujem, bude záležať na tom, či konflikt zostane obmedzený na Sýriu, alebo dôjde k rozšíreniu na väčšiu regionálnu vojnu. Ak sa v nejakej forme do konfliktu zapojí Irán a Saudská Arábia, nemôže sa to neodraziť na cenách ropy.
Amerika útočila na Irak bez súhlasu OSN. Čo sa týka Sýrie, podľa ich slov sa do konfliktu nezapoja bez odobrenia Spojenými národmi. Ak by však podľa obáv viacerých krajín na súhlas nečakali, aký dopad by to mohlo mať na medzinárodné vzťahy?
Ťažko odhadnúť. Neviem si predstaviť, že by sa Rusko, alebo Čína, oponenti silového riešenia sýrskej krízy v Bezpečnostnej rade OSN výrazne zapojili do konfliktu na strane sýrskej vlády. Skôr by sme mohli čakať nejaké „naschvály“ zo strany Ruska a Číny, nejaké podobné jednostranné riešenia problémov.
| Jaroslav Drobný Arabista a špecialista na Blízky východ
|