Nízka cena ropy môže už o pár rokov dohnať na hranicu krízy krajiny, ktoré až doteraz boli symbol bohatstva. Niektoré štáty Arabského polostrova už začínajú konať. Zavádzajú rozpočtové škrty a obmedzujú štedrý sociálny systém. Z krízy môže ťažiť Irán, o ktorý sa po uvoľnení sankcií zaujímajú zahraniční investori, píše portál iDNES.cz.
Výstavba kilometer vysokej Kingdom Tower v meste Džidda v Saudskej Arábii je v plnom prúde. Stavba, ktorá by mala byť dokončená v roku 2018, sa má stať symbolom bohatstva a prosperity jedného zo svetových ropných gigantov.
Otázkou však je, v akom stave bude ekonomika púštnej monarchie v čase otvorenia Kingdom Tower. Saudská Arábia spolu so svojimi susedmi z oblasti Perzského zálivu môže už čoskoro naplno pocítiť následky nekončiaceho pádu cien ropy. Tie sa ešte v júni minulého roku pohybovali nad hranicou sto dolárov za barel, teraz sa však prepadli pod 50 dolárov za barel.
Ceny ropy tlačí nadol od minulého leta vysoká ponuka, spôsobená predovšetkým rozmachom ťažby z bridlicových ložísk v Spojených štátoch. Ďalšiu ranu trh dostal pred pár týždňami pri prepade čínskej burzy. Situácii nepomohol ani novembrový krok OPEC, ktorý sa rozhodol nezasahovať proti poklesu cien ropy obmedzením produkcie.
Šesť členov Rady pre spoluprácu krajín v oblasti Perzského zálivu (GCC) - Saudská Arábia, Kuvajt, Katar, Bahrajn, Omán a Spojené arabské emiráty - sa budú v nasledujúcich rokoch kvôli klesajúcim cenám ropy podľa ekonómov potýkať s dvoma hlavnými problémami: zabezpečenie financií na vládne výdavky a diverzifikáciu ekonomiky. Pre štáty zamerané najmä na zisky z ropného sektora to môže byť veľmi ťažké.
Chýbajúce zisky z ropného priemyslu
Východisková pozícia pre jednotlivé štáty Arabského polostrova sa líši. Kým Kuvajt podľa štúdie Medzinárodného menového fondu dokáže zabezpečiť vyrovnaný rozpočet pri cene 47 dolárov za barel ropy, Katar už k tomu potrebuje 59 dolárov a Saudská Arábia dokonca 103 dolárov za barel. Vzhľadom k súčasnej cene ropy je zrejmé, že niektoré štáty už musia riešiť, ako nahradiť nedostatok príjmov.
Najlepšie si v tomto smere vedú Spojené arabské emiráty. Už teraz začali obmedzovať reguláciu cien energií a zasahujú aj do štátneho rozpočtu. V auguste tohto roka úrady navýšili ceny doteraz dotovaných pohonných hmôt, aby zodpovedali cenám na svetových trhoch.
V relatívne silnej pozícii je zatiaľ tiež Saudská Arábia, najväčší svetový vývozca ropy. Niektoré ekonomické ukazovatele však naznačujú, že kríza sa rýchlo blíži. Ešte v januári tohto roka disponovala 724 miliardami dolárov v zahraničných aktívach, v júni však predstavovali len 664 miliárd. Kráľ Salmán bin Abd al-Azíz navyše pri svojom januárovom nástupe na trón oznámil masívne investície vo výške 29 miliárd dolárov. Tieto peniaze išli mimo iného na vyplatenie bonusov pre štátnych zamestnancov, píše server al-Arabíja.
Rijád si je však hroziacej krízy vedomý. "Vytvorili sme rezervy, znížili verejný dlh takmer na nulu a pracujeme na znížení nevyhnutných výdavkov so zameraním na hlavné rozvojové projekty a na budovanie ľudských zdrojov," vyhlásil pred pár týždňami minister financií Ibrahim Assaf. Podľa saudskoarabských médií vláda zvažuje tiež obmedzenie dotácií na benzín.
Medzinárodný menový fond a súkromní analytici spočítali, že Saudská Arábia by mohla tento rok kvôli lacnej rope hospodáriť s rozpočtovým deficitom 120 miliárd dolárov. A výdavky môžu byť ešte vyššie - otázkou je, koľko Rijád chce investovať do svojho vojenského dobrodružstva v susednom Jemene.
Úsporné opatrenia sa pokúsil zaviesť tiež Kuvajt, píše server Gulf News. Rokovania o výbere mýta a zlepšenie výberu daní však zatiaľ zostávajú v rovine teórie. Katar sa zatiaľ spolieha na zásoby zemného plynu, ktorého ceny však klesajú spolu s ropou.
V otázkach štátneho rozpočtu je situácia najhoršia pre Bahrajn a Omán, najmenší producentov ropy v rámci GCC. Bahrajn sa dočasne môže spoľahnúť na podporu z Rijádu, ktorý mnohí politológovia označujú za "staršieho brata Bahrajnu". Saudská Arábia však už za pár rokov môže riešiť problémy vlastnej ekonomiky a na podporu ďalšieho štátu jednoducho nebude mať prostriedky. Pád Bahrajnu do krízy by tak podľa ekonómov mohol byť strmý.
Diverzifikácia príjmov
Omán stojí pred oveľa komplexnejšou krízou. Sultán Kábus ibn Saíd, ktorý krajine vládne od roku 1970, podľa miestnych médií trpí konečným štádiom rakoviny, doteraz však nemenoval nástupcu. Politická kríza v krajine tak môže byť otázkou mesiacov.
Ani jeho ekonomická situácia nie je príliš žiarivá. Omán tento rok prvýkrát v histórii prekročil hranicu milióna vyťažených barelov ropy za deň, vzhľadom k súčasným cenám čierneho zlata a zložitej geológie Ománskeho podložia, ktoré zvyšuje náklady na ťažbu, sú tieto čísla len slabou náplasťou na predpovede ekonómov.
Omán pre tento rok počítal s deficitom rozpočtu na úrovni ôsmich percent HDP, to ale ešte kalkuloval, že svetové ceny ropy sa budú pohybovať okolo 75 dolárov za barel, píše Gulf News. Tohtoročné ceny sú však výrazne nižšie a ománsky rozpočet to naplno pocíti v rokoch nasledujúcich.
Ako sa môžu štáty GCC z končiaceho ropného sna vymaniť? Ekonómovia zaručenú odpoveď nemajú. Zhodujú sa však, že základom by mala byť diverzifikácia príjmov. Jednoducho povedané - nespoliehať vo veľkej miere na príjmy z ropného priemyslu.
Využije Irán situácia?
Z celej situácie môže ťažiť Irán, najväčší regionálny rival Saudskej Arábie. Ekonomiku Islamskej republiky doteraz brzdili medzinárodné sankcie uvalené kvôli jadrovým ambíciám Teheránu a iránska produkcia ropy v posledných rokoch spadla z 2,6 milióna na 700 tisíc barelov za deň.
Irán však má oproti monarchiám Perzského zálivu výhodu: jeho priemysel je rôznorodejší a ropný sektor sa na jeho HDP podieľa len dvadsiatimi percentami (u štátov GCC je to až 50 percent).
S uvoľnením sankcií tiež prišiel záujem zahraničných investorov. Po veľkej príležitosti skočili najmä firmy z Francúzska a Nemecka. Na zahraničnú cestu do Iránu sa ako člen delegácie zástupcov veľkých spoločností vydal aj český minister zahraničia Lubomír Zaorálek.
Podľa ekonómov môže Irán v nasledujúcich rokoch ťažiť najmä z poľnohospodárstva, turizmu a môže sa z neho stať tiež jedno z centier, kde zahraničné automobilky montujú svoje najnovšie stroje.
Ako ukazuje príklad Iránu, bez zásahov do fungovania ekonomiky môžu mať veľké a doteraz finančne prosperujúce štáty v nasledujúcich rokoch veľké problémy. K nebu sa týčiaci Kingdom Tower sa tak môže stať namiesto dôkazu bohatstva symbolom končiacich rokov blahobytu na Arabskom polostrove.