Gréckym bankám sa podarí načas udržať sa nad vodou po tom, ako im Európska centrálna banka (ECB) opäť hodila záchranné lano v reakcii na prudký odlev vkladov. Ten nabral na obrátkach po tom, ako sa schôdzka ministrov financií eurozóny skončila vo štvrtok 18. júna bez dohody a Grécko sa ešte viac priblížilo k bankrotu. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Schôdzka Euroskupiny bola pritom jednou z posledných, na ktorých sa rozhoduje o osude Grécka. Šancu dohodnúť sa bude mať grécka vláda ešte na budúci týždeň, keďže po neúspešných štvrtkových rokovaniach zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk na pondelok 22. júna mimoriadny summit premiérov a prezidentov krajín eurozóny. Riziko odchodu Grékov z menovej únie však rastie a túto možnosť už otvorene pripúšťajú predstavitelia niekoľkých európskych krajín.
Podľa predstaviteľov EÚ vybrali Gréci zo svojich bankových účtov za prvé tri dni tohto týždňa okolo dvoch miliárd eur. Navyše, vo štvrtok vybrali ďalšiu miliardu eur. "Peniaze unikajú z gréckych bánk omnoho rýchlejším tempom než obvykle," uviedol pre AP zdroj z EÚ. V dôsledku toho Grécko požiadalo ECB o zvýšenie sumy, ktorú môžu grécke banky čerpať v rámci programu núdzového financovania známeho ako ELA (Emergency Liquidity Assistance).
Podľa zdroja Rada guvernérov ECB dnes navýšenie sumy odsúhlasila. Potvrdil to aj zdroj z gréckeho bankového sektora, konkrétnu sumu ale nezverejnil. Ako však uviedol na svojej internetovej stránke britský denník Guardian, dodatočné financie vystačia gréckym bankám maximálne do pondelka (vrátane). V ten deň sa bude konať spomínaná mimoriadna schôdzka premiérov a prezidentov eurozóny k situácii v Grécku.
ECB v poslednom období pravidelne zvyšovala objem financií v rámci ELA pre grécke banky a naposledy tak urobila pred dvomi dňami, keď sumu navýšila o 1,1 miliardy na 84,1 miliardy eur. Očakáva sa, že v tejto pomoci bude ECB pokračovať až dovtedy, keď bude jednoznačné, že Grécko bankrotuje.
No akonáhle sa Atény a medzinárodní veritelia nedopracujú v najbližších dňoch k dohode, ktorá umožní krajine splácať úvery (prvý musí uhradiť Medzinárodnému menovému fondu koncom júna), ECB sa dostane pod tlak, aby zastavila tok peňazí do systému, ktorému hrozí kolaps. Veritelia žiadajú od Grécka reformy, najmä v oblasti dôchodkového systému, daní a pracovného trhu a len v prípade, že budú s návrhom reforiem spokojní, sú pripravení uvoľniť financie. Ľavicová grécka vláda však s mnohými požiadavkami veriteľov nesúhlasí.