Viac kapitalizmu nepotrebujeme preto, lebo socializmus všade zlyhal. Kapitalizmus potrebujeme preto, lebo je to nie je len najefektívnejší, ale aj najmorálnejší ekonomický systém, aký kedy fungoval.
Kapitalizmus je nutne previazaný so slobodou, socializmus s totalitou. Nie je to náhoda. Ak preskočíme nezmyselnú Marxovu definíciu, dostaneme sa k jeho skutočnej podstate. Kapitalizmus je systém, kde sú ekonomické vzťahy medzi jednotlivcami určované na základe ich vzájomnej dohody. Socializmus je systém, kde sú ekonomické vzťahy diktované z hora.
Socializmus znamená centrálne riadenie, kedy si plánovacia komisia myslí, že dokáže vytvoriť lepšie ekonomické prostredie ako všetci členovia spoločnosti. Že lepšie pozná dopyt, ponuku, výrobu, manažment, logistiku a výskum ako všetci, ktorí sa týchto činností zúčastňujú. Avšak opak je pravdou a až súhrnné znalosti a skúsenosti ľudí pomocou slobodného trhu dokážu optimálne alokovať zdroje.
Súčasné brojenie proti kapitalizmu má pseudointelektuálny základ. Je založený na tom, že súčasný ekonomický systém tiež v mnohých funkciách zlyháva. A keďže súčasný ekonomický systém nazývame kapitalizmus, kapitalizmus zlyháva. Nemôžeme však byť ďalej od pravdy.
Skutočný kapitalizmus nikdy nikde neexistoval. Kapitalizmus je ekonomický a morálny ideál. A my sa k nemu môžeme iba priblížiť. Všetky ekonomické systémy sú zmesou socializmu a kapitalizmu, s väčšou či menšou váhou každého z nich. Na súčasnej kríze a kritike kapitalizmu je najzaujímavejšie, že všetko, čo zlyháva sú práve socialistické prvky systému – jeho centrálne riadenie.
To, čo krízu dostalo do tak ohromných rozmerov nie sú banky (kapitalistické subjekty), ale plánovači v centrálnej banke, ktorí vytvorili a riadia súčasný monetárny systém. Sú to ľudia, ktorí si myslia, že vedia lepšie ako trh, aká má byť reálna úroková sadzba. A sú to vlády, ktoré sa boja, že keď padne jedna veľká banka, tak padnú všetci a preto im nedovolia skrachovať. A tak popierajú základný kapitalistický princíp – keď nedokážeš vytvoriť hodnotu, tak skrachuj.
Je to socialistický princíp centrálneho plánovania, ktorý živí súčasnú krízu. Tento istý princíp spôsobil kolaps všetkých socialistický rajov po celom svete, naposledy vo Venezuele. A tento istý princíp spôsobuje, že naše zdravotníctvo a školstvo vyzerá tak ako vyzerá. Socializácia ziskov a strát zabíja efektivitu a možnosť napredovať. Štát je zlý vlastník a ešte horší manažér.
A preto potrebujeme viac kapitalizmu. Potrebujeme systém, v ktorom si ľudia uvedomia a budú žiť v presvedčení, že všetko niečo stojí. Najmä zdravotníctvo a školstvo. No riešenie nie je, aby štát ubral inde a dal sem. Riešenie je, že ľudia sa budú priamo angažovať na ich financovaní.
Napríklad tak, že zdravotné poistenie dostane význam. Jeho výšku budú stanovovať poisťovne vzhľadom na zdravotný stav človeka. A čím menej sa ten bude o seba starať, tým horšie parametre bude mať a tým viac bude musieť platiť. To bude motivovať každého robiť pre seba to najlepšie.
A ak chce štát pomôcť, môže to spraviť. Stačí keď zavedie špeciálnu daň na cukor, rafinované a inak spracovávané potraviny. A spolu s príjmami z predaja tabakových a alkoholických výrobkov môže tieto peniaze posielať rovno do zdravotníctva. Tam, kam pri rastúcom trende rakoviny, cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb patria. Všetko sa dá, len treba prehodnotiť svoje staré paradigmy.