Grécko navrhlo ukončenie sporov s medzinárodnými veriteľmi týkajúcich sa dlhu krajiny. Atény navrhujú, aby sa nezaplatený dlh krajiny vymenil za nové cenné papiere naviazané na nominálny hospodársky rast krajiny.
V pondelok to pre Financial Times uviedol grécky minister financií Yanis Varoufakis.
Haircut je nemožný
Minister taktiež uviedol, že Grécko už nebude žiadať odpísanie dlhu krajiny. Namiesto toho Grécko navrhuje, aby sa dlh vymenil za dva typy nových cenných papierov.
Jeden typ sa bude indexovať na základe nominálneho hospodárskeho rastu a druhým typom budú takzvané trvalé cenné papiere. Tie nahradia grécke cenné papiere, ktoré má v držbe Európska centrálna banka (ECB).
Namiesto snahy o odpis dlhu chce Grécko usilovať o jeho výmenu, ktorá by znížila dlhovú záťaž krajiny, vrátane výmeny za dva nové typy dlhopisov. Prvý typ dlhopisov, ktorý by bol spojený s ekonomickým rastom, by nahradil dlh z európskych záchranných úverov. Druhý, nazývaný večné dlhopisy, by nahradil grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou.
Grécko prichádza s novým návrhom, pretože sa chce vyhnúť termínom, ako je "haircut" dlhu, čo je podľa Varufakisa politicky neprijateľné pre Nemecko a ďalšie veriteľské krajiny. Podobné termíny totiž vyvolávajú dojem, že daňovým poplatníkom nepochybne spôsobia stratu.
Prvé sľuby Syrizy sú v troskách
Varufakis potvrdil, že vláda chce udržať prebytok primárneho rozpočtu v rozmedzí od jedného do 1,5 percenta hrubého domáceho produktu, hoci to znamená, že strana Syriza, ktorá vyšla ako víťaz z nedávnych predčasných volieb, nesplní všetky predvolebné sľuby o verejných výdavkoch.
Vláda sa podľa ministra chce zamerať na bohatých Grékov, ktorí podľa neho počas šesťročného ekonomického poklesu neplatili svoj poctivý podiel na daniach. Minister však očakáva ťažkosti pri boji s daňovými únikmi bohatých. Vláda plánuje predstaviť detaily svojich nových plánovaných krokov európskym partnerom do konca februára.
Minister tiež dúfa, že sa Grécku podarí zabezpečiť štvormesačný preklenovací program, ktorý by trval do 1. júna. Program počíta s tým, že by Európska centrálna banka držala nad vodou finančný systém Grécka tým, že by mu naďalej dodávala likviditu za priaznivých podmienok.
Koniec trojky?
Európska centrálna banka medzitým uvažuje o tom, že opustí takzvanú trojku medzinárodných veriteľov, ktorá riadi medzinárodný záchranný program pre Grécko. Napísal to dnes nemecký ekonomický denník Handelsblatt, ktorý sa odvolal na nemenovaný zdroj z nemeckej vlády.
ECB v januári oznámila plán nakupovať vládne dlhopisy na podporu ekonomiky eurozóny, čo vnútri banky vyvolalo obavy, že by mohol viesť ku konfliktu záujmov, uviedol Handelsblatt. "ECB využije túto šancu odísť," napísal denník.
Hlavnou úlohou ECB je udržiavať kúpnu silu eura, ktoré v súčasnosti zdieľa 19 európskych štátov vrátane Grécka. Trojicu medzinárodných veriteľov tvorí ešte Európska komisia a Medzinárodný menový fond (MMF). Ich investori chodia každé tri mesiace do Grécka overovať reformné a úsporné kroky v rámci záchranného programu, o ktorý Grécko požiadalo po tom, čo sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu.
Nová ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa ale minulý týždeň uviedla, že chce vyrokovať nové podmienky splácania dlhu. S inšpektormi trojky veriteľov chcú Atény konať za nových podmienok, oznámil v piatok Tsipras. Z Grécka pritom pôvodne zaznelo, že Atény tieto inšpektorov už ďalej prijímať nebudú.
Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje tiež napísal, že "trojku" veriteľov by rád opustil aj MMF, a to radšej skôr ako neskôr. Jediným zostávajúcim účastníkom by tak zostala Komisia. Jej nový predseda Jean-Claude Juncker sa pritom podľa nemeckého denníka domnieva, že trojka nemá svetlú budúcnosť, a uvažuje o mechanizme s väčšou demokratickou kontrolou.