Asi aj vy máte podobný bar alebo reštauráciu vo svojom okolí. Za celý týždeň ju navštívi pár zákazníkov a väčšinu času v ňom znudená čašníčka iba utiera prázdne stoly. Na počudovanie však na rozdiel od okolitých putík tento podnik nekrachuje a výkyvy dopytu v gastropriemysle sa ho vôbec netýkajú. Je pravdepodobné, že reštaurácia je len prostriedkom na takzvané pranie špinavých peňazí. Teda, že sa v ňom legalizujú nezdanené peniaze z trestnej činnosti. Podľa najnovšieho prieskumu Bazilejského inštitútu vecí verejných sme v týchto praktikách lepší ako okolité krajiny.
Čítajte viac: Slováci sú naučení obchádzať dane
Sivá ekonomika
V rebríčku rizika prania špinavých peňazí nás porazili všetci naši susedia z Vyšehradskej štvorky, ale aj Rumunsko či Slovinsko. „Sivá ekonomika rastie a financie tečú mimo oficiálnych kanálov. To je realita,“ hovorí riaditeľ poradenskej spoločnosti Bisnode Slovensko Milan Seliak. Podľa neho sa to deje aj vďaka zvýšeniu odvodového zaťaženia, ktoré môže nútiť podnikateľov držať peniaze mimo oficiálnych daňových tokov.
Deravé zákony
Vláda bojuje proti daňovým únikom sériou opatrení už od roku 2012. Podľa hovorkyne finančnej správy Patrície Macíkovej sa situácia oproti minulým rokom výrazne zmenila. „Úspešnosť výberu DPH sa začala po ôsmich rokoch poklesu zvyšovať a dosiahli sme predkrízové úrovne,“ hovorí. Na druhej strane však podnikatelia upozorňujú na to, že zákony sú stále deravé. Podľa konateľa spoločnosti Exekučná Petra Makovického, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, je problém v našich deravých zákonoch. Daňový únik je totiž trestný čin, ale ak dotyčný prejaví ľútosť a zaplatí neodvedenú daň, za malú pokutu môže pokračovať v obchode. „Trend únikov bude rásť, ak sa neodstránia niektoré zákonné medzery,“ hovorí Makovický.