StoryEditor

Nový grécky minister pre HN: Je škandál, že nám Slováci museli dať peniaze

27.01.2015, 17:54
Čo si myslí o šetrení Grécka a ako vidí budúcnosť eura? Prečítajte si rozhovor s Yanisom Varoufakisom, ktorý bol počas rozhovoru ešte "len" ekonómom.

Pred týždňom sme vám priniesli rozhovor s gréckym ekonómom, ktorý by ponúkol informácie o aktuálnej situácii v krajine a jej budúcnosti. Na naše prekvapenie nám Yanis Varoufakis v polovici rozhovoru prezradil, že práve v ten deň prijal ponuku strany Syriza na kandidatúru do parlamentných volieb. A naša odvážna predpoveď, že možno čítate rozhovor s budúcim gréckym ministrom financií, sa naplnila. Líder Syrizy Alexis Tsipras práve dnes vymenoval Yanisa Varoufakisa do kľúčovej funkcie. Nech sa páči, prinášame vám celý rozhovor s novým gréckym financmajstrom exkluzívne pre HN.

Grécko má za sebou vyše päť rokov úsporných opatrení, ktoré muselo prijať, aby získalo peniaze na vykúpenie z dlhov. Ako sa s tým krajina vyrovnáva?

Gréci museli podstúpiť veľké obete, lenže tá obeta nebola v prospech ekonomickej obnovy. Úsporné opatrenia, ktoré boli Grékom nariadené, neviedli k stabilizácii gréckej ekonomiky. Ak niekto hovorí, že grécka ekonomika sa zotavuje, nehovorí pravdu. Veľká väčšina Grékov si myslí, že Európska únia je ako doktor, ktorý predpísal pacientovi liek, ktorý však pôsobí ako jed a teraz, keď opatrenia nefungujú, nám chce predpísať ešte väčšiu dávku. To je všeobecný pocit, ktorý dnes v Grécku vládne. Musíme prehltnúť veľmi trpký liek, ktorý navyše neúčinkuje.

Aká je medzi ľuďmi atmosféra? Koho vinia z uťahovania opaskov a zníženia životnej úrovne?

Je tu istý stupeň hnevu na nemeckú vládu, pretože veľa Grékov si myslí, že z nich urobili exemplárny príklad pre Taliansko alebo Španielsko, ktoré nešetria v súlade s predstavami Európskej centrálnej banky. Gréci preto veria, že sú obetným baránkom v hre, ktorá presahuje hranice našej krajiny. Hneváme sa na seba, že sme na túto hru pristúpili. A, samozrejme, Grécko je plné korupcie a chýb a Gréci sú nahnevaní aj na seba, na politický systém v krajine, na kleptokraciu, ktorá tu vládne, na politikov, ktorí využívajú krízu na to, aby sa obohatili.

Povedali ste, že liek nefunguje. Makroekonomické ukazovatele však hovoria o tom, že grécka ekonomika po dlhom čase zaznamenala rast a hoci nezamestnanosť je naďalej vysoká, trend je pozitívny. Prečo si myslíte, že úsporné programy nefungujú?

Nefungujú, to len propaganda tvrdí opak. Človek musí byť ekonomický nevzdelanec, aby vnímal súčasné makrodáta ako pozitívny trend a prejav obnovy ekonomiky. Celá debata o obnove gréckej ekonomiky je založená na údaji o raste gréckej ekonomiky v poslednom štvrťroku 2014 o 0,7 percenta. V rovnakom období však ceny v Grécku klesli o 1,8 percenta, takže nominálny HDP vyjadrený v eurách musel klesnúť. Stalo sa to, že pokles HDP v eurách pokračoval, ale bol nižší ako inflácia. To nie je žiadny dôvod na oslavu. Nie je to znak, že ekonomika rástla, je to znak toho, že ekonomika sa ďalej zmenšovala, len ceny padali rýchlejšie ako príjmy. To je predsa typický znak recesie. Ak je to pre Frankfurt, Brusel a vlády dôvod na oslavu, potom je to zásadný útok na logiku, rozum a slušnosť.

Chcete povedať, že program úspor, privatizovania štátneho majetku, sekania vládnych výdavkov neprináša pozitívne výsledky?

Nie. Pozrite sa napríklad na privatizačný program. Plán predpokladal výnosy 50 miliárd eur. Výsledok?1,6 miliardy. Prečo? Pretože Grécko neprivatizovalo? Nie. Vláda privatizovala všetko, čo mohla. Program totálne zlyhal, pretože ekonomika skolabovala. Poznáte niekoho, kto by bol ochotný veľa zaplatiť za aktíva v ekonomike, ktorá sa prepadáva? Príklad. Pred rokom a pol bol Gazprom jediným záujemcom o grécky monopol na plyn. A hoci cena bola pomerne nízka a pre Gazprom by nebol žiadny problém ju zaplatiť, napokon vycúval, pretože nechcel kupovať niečo, čo bude mať o rok polovičnú hodnotu. Je absolútne jasné, že privatizačný program zlyhal. Bolo to jasné od začiatku, že zlyhá. Prečo? Grécky štát v roku 2010 de facto zbankrotoval a Európska únia sa napriek tomu rozhodla položiť na plecia Grékov najväčší úver v dejinách ľudstva podmienený programom ekonomických úspor, ktorý spôsobil ďalšie zníženie príjmov o 30 percent. Človek nemusí byť génius, aby spoznal, že to povedie ku katastrofe. Ak ste insolventný a nemôžete splácať svoje dlhy a napriek tomu si vezmete ďalšiu obrovskú pôžičku, navyše podmienenú zmenšením ekonomiky, potom bankrot len prehĺbite a natiahnete donekonečna. Súkromný sektor bude očividne trpieť, pretože štát z neho bude chcieť vycicať aj zo posledné, tak ako to robil doposiaľ, hospodárstvo sa bude zmenšovať, investície neprídu a v takej situácii sa, samozrejme, nikto nebude hrnúť do nákupu štátnych aktív.

Prečo? Grécko je súčasťou Európskej únie, vôľu zachrániť ho vyjadrili všetky vlády eurozóny... Prvé, čo mi napadá je, že pre investorov niet lepšej príležitosti na nákupy ako dnes, keď sú ceny aktív nízke.

A aj to robia, ale je to dobré pre Grécko? Nie. Dám vám príklad. Telefonujem s vami z veľmi pekného bytu, ktorý je hneď vedľa Akropoly. Jeho hodnota klesla počas gréckej krízy o 70 percent. Predstavme si, že som zúfalý a nemám inú možnosť než vám ho predať a vy ho kúpite. Ako to pomôže gréckej ekonomike? Nijako. Jediný spôsob, ako môžete pomôcť gréckej ekonomike, je prísť sem a kúpiť miestne aktíva s cieľom produkovať tovary a služby, predávať, exportovať... Kto by však prišiel do krajiny, ktorej hospodárstvo neustále upadá, príjmy sa znižujú, banky nepožičiavajú peniaze a zvyšok potenciálnych investorov sa drží bokom?


Nový grécky minister financií Yanis Varoufakis (vpravo) so svojím šéfom - premiérom Alexisom Tsiprasom.

Nižšie ceny zvýšili konkurencieschopnosť Grécka v oblasti turistického ruchu. Máte dnes veľký potenciál prilákať turistov, ktorí by inak išli do Chorvátska, Turecka, či Talianska...

O tom nie je pochýb. Za tri roky zaznamenalo Grécko veľmi výrazný nárast príjmov z turizmu. Ale krajina nemôže postaviť obnovu z najhoršej recesie v histórii ľudstva z prílevu pár turistov navyše. Turizmus môže zmierniť dosah krízy, ale nemôže byť motorom obnovy. Moderná európska industriálna spoločnosť nemôže stavať ekonomiku na naťahovaní sa o turistov.

Tento princíp je predsa možné aplikovať aj na ostatné odvetvia. Úsporné programy viedli k nižším výdavkom na štát, ten je lacnejší, nekonkuruje súkromnému sektoru, takže ten tiež znižuje platy, čím sa stáva konkurencieschopnejším, čo vytvára priestor pre oživenie ekonomiky a stavia Grécko do lepšieho svetla v očiach investorov...

V prípade turizmu je to pravda, pretože dopyt prichádza zvonka a nižšie platy neznižujú dopyt. Ak ste však firma, ktorá produkuje pre domáci trh, nižšie platy znamenajú tiež nižšiu kúpyschopnosť potenciálnych zákazníkov. Aj potenciálne konkurencieschopné domáce podniky teda profitovali z nižších miezd, ale súčasne čelili kolapsu dopytu, pretože potenciálni zákazníci si nemohli dovoliť nakupovať. Zbankrotovaný štát navyše neustále zvyšuje mieru daňového zaťaženia. Takže ani keby platy klesli na nulu, neznamená to, že miestny priemysel sa postaví na nohy. Nestalo sa to nikde vo svete v 30. rokoch minulého storočia pri veľkej hospodárskej kríze a nestane sa to ani dnes v Grécku.

V prípade Grécka sa veľa hovorilo o tom, že vláda plytvala zdrojmi, zamestnanci štátnych podnikov brali 13. a 14. platy, ľudia odchádzali na dôchodok vo veku 55 rokov a brali 13. a 14 dôchodok, jednoducho, že krízu spôsobil život nad pomery a silu ekonomiky.

Tvrdenia o 13. a 14. plate sú absolútna lož. Príklad. Učím v USA a môj plat sa počíta na jeden rok. Môžem si vybrať, či si ho nechám vyplácať raz mesačne alebo v šiestich splátkach počas zimy a v lete nič alebo hoci v 14 splátkach, z toho tri pred letom, aby som mal viac peňazí na dovolenku. Plat budem mať stále rovnaký. A to je aj prípad Grécka.

Dobre, poďme sa rozprávať o priemernom mesačnom plate, aby sme mohli porovnávať. Na Slovensku, ktoré spoluručí za dlhy Grécka, je 830 eur, v Grécku takmer dvojnásobok...

Ak chcete porovnávať platy, musíte vziať do úvahy reálne mzdy, ktoré vyjadrujú ceny v krajine. Grécko je súčasťou Európskej únie oveľa dlhšie ako Slovensko, takže oligopolistické sily v Grécku pôsobili oveľa dlhšie a výrazne zvýšili ceny v krajine už pred 10 – 15 rokmi. Prežiť v Grécku so slovenským platom by bolo nemožné vzhľadom na oveľa vyššie ceny. Problém je, že úsporné opatrenia tlačia reálne platy dole rýchlejšie ako ceny, takže reálne mzdy sú nižšie ako na Slovensku. Ďalším dôsledkom je, že klesá celkový dopyt po službách a tovaroch, firmy neinvestujú, prepúšťajú, rastie nezamestnanosť a dostávame sa do pasce.

Strana Syriza chce v prípade volebného víťazstva a zostavenia vlády rokovať s lídrami eurozóny o odpustení dlhov – aj pod hrozbou opustenia eurozóny a návratu k drachme. Z najvyšších miest Nemecka sa už ozvali hlasy, ktoré Grexit pripúšťajú ako jednu z možností, keďže v súčasnosti by už eurozóna tento krok údajne zvládla. Je to podľa vás blufovanie s cieľom odradiť potenciálnych voličov strany Syriza alebo reálna alternatíva?

Myslím si, že je to blufovanie. Eurozóna si nemôže dovoliť odchod Grécka alebo ktoréhokoľvek iného člena. Je tak silne previazaná, že psychologický účinok odchodu jednej krajiny, najmä v čase deflácie, by veľmi poškodil schopnosť eurozóny prežiť. To však neznamená, že sa niektorí nemeckí politici nerozhodnú Grécko z eurozóny vyštvať. V takom prípade však podľa mňa eurozóna neprežije, určite nie v jej súčasnej podobe.

Áno, jednou z alternatív je, že sa rozdelí na dva bloky a bude používať dve rôzne silné meny... Aké následky by to malo pre Európu?

Pozrite sa, len čo taký proces spustíte, následky sú takmer nekontrolovateľné. Plán vytvoriť severné a južné euro by veľmi pravdepodobne vybuchol. Áno, isté krajiny by sa zrejme pridali k nemeckej marke, boli by úzko prepojené s Nemeckom a Bundesbankou a Slovensko by bolo medzi nimi, možno Fínsko a určite Holandsko. No zvyšok Európy – Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, Írsko... Je nemožné predpovedať, čo by sa udialo. Neverím, že by malo Francúzsko schopnosť udržať ich okolo akéhosi latinského eura. Ak by sa také rozdelenie udialo, malo by to pre každého v Európe hrozné dôsledky, pretože krajiny, ktoré by ostali spojencom nemeckej marky alebo severného eura, na názve nezáleží, by zažili výrazné posilnenie meny a prítok kapitálu, ale súčasne dramatický pokles exportu a dopytu. Zvyšok Európy by zažil vysokú infláciu spojenú s vysokou nezamestnanosťou a stagnujúcim dopytom a v celej Európe by nastala veľká recesia.

Je podľa vás správnou alternatívou ďalej pomáhať Grécku a iným krajinám a udržať eurozónu v celku?

Grécko v skutočnosti žiadnu pomoc nedostalo. To, čo sa udialo, bola solidarita s bankármi – s gréckymi, nemeckými a francúzskymi bankami. Z hľadiska čísiel je absurdné, že si Grécko požičalo toľko peňazí, vrátane tých od Slovenska. Je škandál, že Slováci museli dať peniaze gréckej vláde, pretože tá ich len liala do čiernej diery. V roku 2010 sme zbankrotovali, cenu za bankrot sme prijali, ostali sme v eurozóne a reštrukturalizovali sme svoje dlhy. Vzali sme si najvyššiu pôžičku v dejinách ľudstva, pri plnom vedomí, že ju nikdy nedokážeme splatiť. A tí, ktorí nám ju dali, tiež vedeli veľmi dobre, že je nedokážeme splatiť, a napriek tomu trvali na tom, aby sme si ju vzali.

Oficiálnym dôvodom bolo odvrátiť rozpad eurozóny, čo by malo devastačný dosah na európsku ekonomiku. Máte na to iné vysvetlenie?

Skutočným dôvodom bolo podľa mňa preniesť možné straty z úverov z účtových kníh bánk na plecia gréckych daňovníkov a potom, keď už bude všetkým jasné, že nemajú dostatočne silné plecia, aby ich zaplatili, na plecia nemeckých, slovenských, fínskych či dokonca španielskych daňovníkov. Na to existuje jediné slovo – škandál. To sme nikdy nemali dopustiť. Od začiatku vedeli, že tieto dlhy raz budeme škrtať, ale nikdy o tom neinformovali nemecký ani grécky parlament. Teraz, keď je jasné, že škrtanie dlhu je nevyhnutné, tvária sa, že všetko sa deje len s cieľom pomôcť Grécku, ale nie je to pravda. Takže teraz musíme zabezpečiť, aby sa minimalizovali náklady pre slabších členov eurozóny vrátane Slovenska, Fínska či Holandska, ktorí platili toto hlúpe riešenie eurokrízy. Je potrebné sadnúť si za stôl a vymyslieť riešenie, ktoré by minimalizovalo škody gréckej krízy, francúzskej krízy, írskej, španielskej a talianskej krízy, ktoré sú všetky len prejavom krízy eura. Ale najprv musíme priznať, že tu krízu eura máme, že to nie je len problém Grécka, Talianska či Španielska.

Kedy príde čas priznať, že časť dlhov Grécka, za ktoré ručia ostatné krajiny eurozóny, sa nikdy nesplatí a občania krajín eura prídu o časť svojich peňazí? 

To sa už stalo v roku 2010 a deje sa to prakticky denne. Fakt, že znížili grécke úrokové miery pod dve percentá, ktoré sa však aktuálne vrátili nad desať percent a v istom bode tak budú musieť priznať stratu pre vašich daňovníkov. Len v tomto roku bude Grécko musieť splatiť 21 miliárd eur, to je pri celkovom rozpočte krajiny 80 miliárd eur nemožné. Na budúci rok ďalších 20 miliárd. Nemecko trvá na tom, že si musíme požičať ďalšie peniaze od Medzinárodného menového fondu, z eurovalu, od Európskej centrálnej banky, aby sme zaplatili dlhy voči Medzinárodnému menovému fondu, eurovalu a Európskej centrálnej banke. To je úplné šialenstvo. Musíme to zastaviť. 

Skôr či neskôr bude musieť niekto zodpovedný povedať, že takto nie je možné postupovať donekonečna a veritelia, v súčasnosti eurovaly a tie krajiny, ktoré za eurovaly ručia o časť svojich peňazí prídu. Kedy sa to podľa vás stane? 

Žiadny politik s takým priznaním prísť nechce, najmä nie nemecký politik. Mali by sme teda vytvoriť okolnosti, ktoré by im umožnili niečo také nepovedať. Mám iný návrh. Grécko dlhuje členským krajinám, menovému fondu, ECB, teda inštitucionálnym veriteľom,280 miliárd eur. Môžeme vytvoriť nové grécke štátne dlhopisy v hodnote 280 miliárd eur a pridať k nim klauzulu, že budú preplatené v plnej miere tak, ako to bolo dohodnuté, ak bude grécka ekonomika rásť o viac ako 3,5 percenta ročne, teda viac, ako Európska únia predpovedá na nasledujúce dva roky. Ale mala by tu byť aj ďalšia klauzula – ak bude rast menší, tak splátky dlhu by mali byť spravodlivo znížené. Prepojenie dlhopisov na grécky HDP dá celej Európskej únii motív pomáhať Grécku v raste. Tak sa môžu politici pozrieť voličom smelo do očí a povedať – máme dohodu, že ak všetko pôjde dobre, neprídeme o žiadne peniaze. Ak by grécka ekonomika rástla pomaly, haircut splátok bude primeraný tomuto rastu. 

Grécka vláda však zrejme bude potrebovať ďalšie pôžičky na chod štátu. 

Nie. Grécka vláda je dnes finančne sebestačná, máme prebytkové hospodárenie. Čo nevieme, je splácať ten obrovský dlh.

Minulý týždeň strana Syriza oznámila vašu kandidatúru v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Grécku uskutočnia o týždeň v nedeľu. Myslíte si, že dokážete presvedčiť voličov, že program strany Syriza je najlepší? 

Nerobím predpovede o výsledkoch volieb v demokratickom systéme. Je na ľuďoch, aby rozhodli. Verím, že máme šancu vyhrať.

Ekonomický program Syrizy, ktorý okrem iného počíta s minimálnou mzdou 750 eur 14-krát do roka, utŕžil po predstavení investorom v Londýne veľkú kritiku. Joerg Sponer, generálny riaditeľ Capital Group, ktorá spravuje klientom investície za bilión dolárov, ho označil za žart, vraj je „horší ako komunizmus“. Ak Syriza vyhrá, Grécko podľa neho zažije masívny odlev kapitálu, výbery úspor z bánk a koniec investíciám... 

Neskôr sa ukázalo, že táto osoba na stretnutí nebola. Ale považovať zvýšenie minimálnej mzdy v súkromnej sfére za komunistické je neznalosťou tohto, čo je komunizmus. Za zvýšenie minimálnej mzdy v USA vlani bojoval prezident Barack Obama, v Nemecku zvýšila minimálnu mzdu súčasná vláda, ktorá vzišla z vlaňajších federálnych volieb. Ak sú Obama a Merkelová komunisti, potom môžete tvrdiť aj to, že líder Syrizy Alexis Tsipras chce vytvoriť komunistickú vládu. 

Zvýšenie minimálnej mzdy je však len jedným z piatich bodov programu. Syriza chce napríklad poskytnúť zadarmo jedlo, elektrinu, bývanie a zdravotnú starostlivosť „všetkým, ktorí to potrebujú“, chce zaviesť minimálny dôchodok 750 eur trinásťkrát do roka. Chcete prijímať tisíce nových štátnych zamestnancov... 

Prepáčte, ten posledný bod nie je pravda. Vládny sektor nechceme žiadnym spôsobom využívať na riešenie problému nezamestnanosti. Chceme zvýšiť jeho produktivitu. A ostatné body sú prikrášlené. 

Ako? 

Pozrite, v Grécku je humanitárna kríza. Ľudia hladujú, pretože sociálny systém skolaboval. Dôchodky sú vo výške 200 eur a keď sa prejdete po veľkých mestách, zistíte, že ľudia, ktorí kedysi mali domovy a viedli dôstojný život, sú dnes na ulici. Nikto v Európskej únii by nemal žiť v takých podmienkach. My sa zaväzujeme – mimochodom, bol to môj návrh – vytvoriť systém potravinových poukážok podľa vzoru USA pre rodiny, ktoré žijú pod hranicou chudoby. Človek, ktorý by chcel spochybniť rozumnosť a ľudskosť takéhoto opatrenia, musí byť barbar. Po druhé – elektrina. V roku 2011 grécka vláda nedokázala dostatočne rýchlo splácať verejný dlh, a tak zaviedla otrasnú daň z nehnuteľností, ktorá sa počítala z účtov na elektrinu. Ak ich domácnosť nezaplatila dlhšie ako mesiac, elektrinu jej vypli. Ak sa dnes prejdete po mestách, zistíte, že mnohé domy a byty sú ponorené do tmy a deti si po príchode zo školy nemôžu ani urobiť domáce úlohy. My navrhujeme lacné a jednoduché riešenie – aby rodiny, ktoré odpojili od elektriny pre neplatenie dane z nehnuteľnosti, dostali každý mesiac malé množstvo kilowattov na základné potreby. Pokiaľ ide o mzdy a dôchodky – tento zámer nie je radikálny ani komunistický, je plne konzistentný s makroekonomickým pohľadom, ktorý hovorí, že celkový dopyt v ekonomike je závislý od výdavkov najmenej zarábajúcich pracovníkov v hospodárstve. 

Je pravda, že chcete vyplácať minimálnu mzdu 750 eur 14-krát ročne? 

Áno. Všetky mzdy v Grécku sa počítajú na ročnej báze a potom sa prepočítajú na štrnásť platieb. 

Je to podľa vás primerané stavu gréckej ekonomiky? 

Ako som už spomínal, ceny v Grécku sú oveľa vyššie ako na Slovensku. 

Chcú Gréci ostať v eurozóne? 

Bezpochyby. 

Ostane Grécko v eurozóne, ak Syriza vyhrá voľby a zostaví vládu? 

Najprv odpoviem osobne. Projekt spoločnej meny bol podľa mňa navrhnutý veľmi zle, euro malo zlyhanie napísané už v rodnom liste. Náklady tejto chyby sú obrovské pre všetky krajiny Európskej únie. Dnes to už vieme naisto, ja som o tom bol presvedčený od začiatku. A preto som bol proti vstupu Grécka do eurozóny. Dnes je však úplne iná situácia a som proti odchodu z eurozóny. Náklady na odchod členskej krajiny z menovej únie by boli obrovské pre tú krajinu aj pre zvyšok únie. Stanovisko Syrizy aj moje je teda také, že by sme mali euro opraviť a ostať s eurom. 

Aký je potom plán Syrizy po prípadnom víťazstve vo voľbách v prípade, že Trojka a európski lídri odmietnu to, čo žiadate – odpustiť Grécku časť dlhu? 

V takom prípade budeme musieť členstvo veľmi vážne prehodnotiť. Pozrite, v lete bude grécka vláda na základe uzavretých dohôd povinná požičať si z eurovalu sedem miliárd eur na splatenie pôžičky od ECB. ECB totiž v roku 2010 a 2011 urobila veľkú chybu a nakúpila grécke štátne dlhopisy s cieľom zastaviť krízu. Bol to veľmi hlúpy ťah a zlyhal. Dnes by tie dlhopisy mali podstúpiť haircut vo výške 90 percent, no predpokladám, že súčasná grécka vláda ich preplatí v plnej výške, hoci na to nemá peniaze. Takže si požičia od ECB, aby mohla zaplatiť eurovalu a bude ich musieť vrátiť ECB. To je podľa mňa nerozumné, agresívne a nie je predsa možné niečo také nadiktovať suverénnemu štátu. Ak zostavíme vládu, jednoducho to neurobíme. Nevezmeme si ďalšiu pôžičku od ECB, aby sme splatili dlh ECB. Je neslýchané, aby si štát požičiaval od centrálnej banky peniaze na zaplatenie dlhu centrálnej banke za menové operácie, ktoré centrálna banka uskutočnila bez toho, aby získala súhlas gréckeho parlamentu. 

Čo sa stane s Gréckom, ak odíde z eurozóny? 

Podľa mňa je namieste skôr otázka, čo sa stane s eurozónou, ak Grécko vytlačí. Grécko neopustí eurozónu. Jediný spôsob, ako sa môže Grécko dostať von, je, že bude vylúčené. A na vylúčenie neexistuje legálna cesta v súlade s ustanoveniami európskych zmlúv. Ak by išla Európa touto cestou, malo by to ničivý dosah na jednotu a dôstojnosť Európskej únie. 

Aký účinok mali na gréckych voličov vyjadrenia z Nemecka, že odchod Grécka z eurozóny je možný? 

Ako kandidát Syrizy som smutný, že jedna krajina zasahuje do demokratických procesov v inej krajine, o tom európske ideály nie sú. Na druhej strane mám pocit, že to zapôsobilo skôr opačne a pritiahlo to Syrize nových voličov. Najnovšie signály z Nemecka potvrdzujú, že si to uvedomili. 

Decembrové prieskumy ukázali, že v súčasnosti najsilnejšia Syriza vedie pred Novou demokraciou o štyri percentá. Ako vyzerajú januárové prieskumy? 

Vedieme o tri až sedem percent podľa toho, o aký prieskum ide. Ja však prieskumom veľmi neverím, či už nám prinášajú dobré alebo zlé správy, myslím si, že nie sú na dostatočne odbornej štatistickej úrovni, a okrem toho sú grécki respondenti notoricky známi svojím sklonom podvádzať pri prieskumoch. 

Reagovali Gréci na správy z Nemecka a zvýšené riziko odchodu z eurozóny výberom svojich úspor z bánk? 

Môj bývalý kolega a priateľ z centrálnej banky Grécka mi povedal, že Gréci v decembri vybrali z bánk tri miliardy eur, ale nie som si istý, či je dôvodom obava z budúceho vývoja Grécka. Mnohí ľudia totiž v súčasnosti žijú z úspor a december je tiež mesiac, keď mnohé domácnosti platia dane a výdavky spojené so sviatkami. Je ťažké povedať, koľko z tých troch miliárd ide na vrub odchodu kapitálu. Odhadujem, že tak 20 percent, ale únik kapitálu Grécko zažíva už ostatných 5-6 rokov, takže nejde o nič nové.

Kto je Yanis Varoufakis

Medzinárodne uznávaný grécky ekonóm. Pôsobí ako profesor na americkej Univerzite v Texase a na Aténskej univerzite v Grécku. Ekonomický doktorát získal na britskej Univerzite v Essexe, neskôr prednášal na univerzitách v Cambridgei a Sydney. Pôsobil tiež ako poradca gréckeho premiéra Georgea Papandreu, v roku 2010 navrhol riešenie krízy eura pod názvom Skromný návrh a svoje názory publikoval aj v knihe Globálny mínotaurus. BBC, CNN a iné svetové médiá ho pravidelne oslovujú ako ekonomického analytika. Pre amerického výrobcu počítačových hier Valve Corporation skúmal ekonomické aspekty internetovej komunity hráčov. Kandidoval v gréckych parlamentných voľbách za ultraľavicovú stranu Syriza. Dnes bol vymenovaný za nového gréckeho ministra financií.

01 - Modified: 2007-02-27 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: V Bratislave vyrastie Cubicon
01 - Modified: 2021-12-29 11:39:49 - Feat.: - Title: Potápačom v Grécku sa naskytol zaujímavý objav. Pochádza z druhej svetovej vojny 02 - Modified: 2021-08-07 11:01:38 - Feat.: - Title: Slovensko poskytne pomoc Grécku pri hasení požiaru. Úrady nariadili evakuáciu 03 - Modified: 2021-08-07 10:46:35 - Feat.: - Title: Slovenskí hasiči pomôžu Grékom v boji s ničivými požiarmi 04 - Modified: 2021-07-26 12:24:33 - Feat.: - Title: Krajina sa pripravuje na extrémne horúčavy. Teploty sa vyšplhajú až na 40 stupňov 05 - Modified: 2021-07-17 13:23:07 - Feat.: - Title: Pre koronavírus im zakázali hudbu. Tento ostrov zavádza prísne nariadenia z dôvodu nárastu prípadov
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financie-a-burzy, menuAlias = financie-a-burzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 21:52