Pre štáty ide o kľúčovú položku. Až do takej miery, že pred pár rokmi takmer potopila juh Európy. Dokonca ho kvôli tomu musela zachraňovať Európska únia. A práve v tejto istej položke teraz Slovensko láme rekordy. Úročenie nášho dlhu sa prepadlo na historické minimá.
Konkrétne čísla – pred dvomi rokmi sa náš desaťročný dlh predával s vyše trojpercentným úrokom. V súčasnosti padol pod hranicu dvoch percent. V minulosti pritom takáto úroveň patrila tak nanajvýš Nemecku, najspoľahlivejšej krajine Európy.
Miliónové úspory
Výsledok takéhoto trendu je jednoduchý – úspory pre štátny rozpočet. Ako pre HN potvrdil tlačový odbor rezortu financií, pre lacný dlh očakávajú v tomto roku pri celkových úrokových nákladoch úsporu vo výške približne 25 miliónov eur. Celkovo štát dáva na obsluhu dlhu vyše miliardy eur.
Podľa ministerstva financií je historické minimum výsledkom toho, že investori dôverujú vývoju slovenských verejných financií. Faktom je, že deficit našich verejných financií vlani klesol pod kľúčové tri percentá. Teda pod Bruselom stanovenú hranicu. Ak by sme ju nedosiahli, hrozila by nám nielen pokuta z únie, ale aj strata dôvery v očiach investorov.
Odborníci však upozorňujú aj na iný faktor. Je ním Európska centrálna banka. Tá v poslednom období prijala masívny balík viacerých opatrení. Na jednej strane sa nimi snaží bojovať proti hrozbe poklesu cien v Európe, na strane druhej však aj ony mohli zatlačiť na úročenie dlhu. „Výnos 10-ročných štátnych dlhopisov Slovenskej republiky ovplyvnil vývoj na trhoch v západnej Európe,“ konštatoval portfóliový manažér z Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Matej Varga s tým, že v dôsledku nízkej inflácie a ďalšieho uvoľňovania menovej politiky ECB došlo k plošnému poklesu výnosov dlhopisov na európskych trhoch.
A čo teda konkrétne eurobanka urobila? Znížila základnú úrokovú sadzbu z 0,25 na 0,15 percenta. Tým sa automaticky znížila aj takzvaná bezriziková zložka štátnych dlhopisov, z čoho logicky ťažilo nižším úročením aj Slovensko. Zároveň s tým však banky musia platiť za každý vklad, ktorý si v nej uložia,0,1 percenta. Zaviedla totiž takzvanú zápornú depozitnú sadzbu. Analytik Tatra banky Boris Fojtík však nepredpokladá, že peniaze, ktoré si banky ukladali v ECB, boli vo veľkej miere použité na kúpu dlhopisov.
Dosahy na úspory
Podľa neho najmä problematické krajiny Európy profitujú prioritne z vyhlásenia prezidenta eurobanky Maria Dragiho z leta 2012.„Vtedy dal trhom jednoznačne najavo, že ECB urobí všetko pre to, aby chránila euro.“
Faktom však je, že kým štát z lacného dlhu profituje, naopak, sporitelia by na ňom mohli časom strácať. Na výnosy dlhopisov sú totiž nadviazané úspory v podielových fondoch či v druhom pilieri.
Ešte v prvých mesiacoch tohto roka pritom ľudia začali na svojom súkromnom sporení na penziu zarábať. V súčasnosti o výraznejších poklesoch z dôvodu lacného dlhu zatiaľ správcovia nehovoria. „Vzhľadom na nízky podiel 10-ročných slovenských štátnych dlhopisov sa tento pohyb prejavil len v obmedzenej miere,“ konštatoval portfóliový manažér AEGON, d. s. s., Peter Polák.
Ako dodal, na ďalší vývoj, a teda aj finančné trhy, bude vplývať najmä politika centrálnych bánk, ekonomický vývoj v USA a eurozóne, ale aj geopolitická situácia vo svete. „Napríklad na Ukrajine a Blízkom východe.“