Lídrami vesmírneho priemyslu sú dnes zväčša súkromné spoločnosti. Zdolávať poslednú hranicu sa však zároveň vydáva aj najväčší počet vlád v histórii. Ukazuje to štúdia poradenskej firmy Euroconsult. Počet krajín aktívnych vo vesmírnych programoch sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil. Vlastné satelity či iné vesmírne projekty má v súčasnosti rozbehnutých 58 krajín a ďalších 22 má v tejto oblasti investičné plány.
Celkové výdavky vlád na civilné vesmírne programy dosiahli v minulom roku 44 miliárd dolárov. Pozoruhodné však je, že začínajú byť z časti ťahané rozvojovými krajinami. Do vesmírnych pretekov sa totiž zapája tretia vlna krajín vrátane Bolívie, Nigérie, či Thajska. Záujem majú najmä o satelity určené na monitorovanie prírodných zdrojov.
Výdavky vlád na vesmírne programy vrátane vojenských projektov však zaznamenali prvý pokles od roku 1995. Z maxima v roku 2012, keď dosiahli 72,9 miliardy dolárov totiž vlani klesli na 72,1 miliardy. Dôvodom sú, ako inak, pokrízové úsporné opatrenia. Najvýraznejším príkladom sú Spojené štáty.
Tie však napriek masívnym škrtom stále tvoria viac ako polovicu svetových výdavkov na vesmírne programy. Ich tradičný rival, Rusko, svoje výdavky rýchlo zvyšuje a stalo sa len druhou krajinou, ktorá v tomto smere prekročila hranicu desiatich miliárd dolárov.
Rovnaký trend je vidieť v Číne, ktorá svoj vesmírny program plánuje masívne rozširovať aj naďalej. Len v najbližších štyroch rokoch má totiž v úmysle vypustiť stovku nových satelitov. Novodobé vesmírne preteky tak v najbližších rokoch môžu výrazne nabrať na obrátkach.
Zdroj: Euroconsult, The Economist