Ľavicová opozičná strana Syriza je jasným víťazom predčasných parlamentných volieb v Grécku. K zostaveniu vlády jednej strany jej chýbali dve kreslá v parlamente. Jej líder Alexis Tsipras sľubuje Grékom obmedzenie úsporných opatrení.
Podľa informácií britského denníka The Guardian sa šéf Syrizy dohodol na vytvorení koalície so stranou Nezávislí Gréci. Vláda tak bude mať v parlamente podporu 162 poslancov z 300-členného parlamentu.
BREAKING: Coalition announced, as expected, between SYRIZA and ANEL (Independents with 13 MPs, giving a majority of 162).
— Alex Andreou (@sturdyAlex) January 26, 2015
Hovorca víťaznej strany Panos Skurletis v rozhovore na televíznu stanicu Mega TV uviedol, že ide o "historické víťazstvo". Triumf jeho strany vraj vysiela Európe posolstvo proti úsporným opatreniam a v prospech dôstojnosti a demokracie.
Z Európy prichádza nie rušeniu dlhov
Jeden z poslancov zo strany Angely Merkelovej dnes vyhlásil, že "žiadne ďalšie znižovanie gréckych dlhov nebude." Norbert Barthle, hovorca pre rozpočtové záležitosti v dolnej komore parlamentu, pre agentúru Reuters povedal, Tsiprasova strana si musí uvedomiť, že nemeckí daňoví poplatníci sú zodpovední za veľkú časť gréckej pomoci. "Nemôžem im teraz povedať, že by mali niesť ťažobu tohoto rizika," dodal Barthle.
Fínsky premiér Alexander Stubb pogratuloval Syrize k víťazstvu vo voľbách, pre ľavicovú stranu má jasný odkaz. "Ak sa nová grécka vláda zaviaže k plneniu dohodnutých a nevyhnutných štrukturálnych reforiem, sme pripravení hovoriť o predĺžení gréckeho programu o niekoľko mesiacov.
Fínsko nebude akceptovať požiadavku na zrušenie dlhu, o ktorej sa hovorilo ešte pred voľbami."
Na druhom mieste skončila doterajšia vládna pravicová strana Nová demokracia so ziskom 27,8 percenta hlasov. Tretie miesto obsadila krajne pravicová strana Zlatý úsvit s 6,4 percenta hlasov. Ostatné formácie, ktoré sa dostali do parlamentu, dostali okolo piatich percent.
Pod hranicou potrebnou pre vstup do parlamentu naopak zostala nová strana bývalého socialistického premiéra Jorgosa Papandrea Hnutie demokratických socialistov.
Gréci poslali euro na minimá
Prvé správy zo svetových búrz hovoria v súvislosti s gréckymi voľbami o poklese ceny eura, a to na najnižšiu úroveň voči doláru za posledných 11 rokov. Počas obchodovania v Austrálii a na Novom Zélande kurz jednotnej európskej meny euro oslabil o takmer pol centu na 1,1170 USD.
Britský premiér David Cameron varoval, že nedeľné víťazstvo radikálnej ľavice v parlamentných voľbách v Grécku zvýši ekonomickú neistotu v celej Európe. "Grécke voľby zvýšia ekonomickú neistotu naprieč Európou. To je dôvod pre to, aby Británia zotrvala pri svojej (hospodárskej) politike, ochránila vlastnú (ekonomickú) bezpečnosť," povedal podľa zahraničných agentúr konzervatívny premiér Cameron na Twitteri.
The Greek election will increase economic uncertainty across Europe. That's why the UK must stick to our plan, delivering security at home.
— David Cameron (@David_Cameron) January 25, 2015
Francúzsky socialistický prezident François Hollande gréckej víťazné ľavici zablahoželal. Želá si, aby Francúzsko a Grécko ďalej úzko spolupracovali na ekonomickom raste a stabilite eurozóny.
Koniec uťahovaniu opaskov
Predseda strany Syriza Alexis Tsipras oznámil, že chce s veriteľmi vyjednať spravodlivé a vzájomne výhodné podmienky pre splácanie gréckeho dlhu. Šéf nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann vyjadril nádej, že nová grécka vláda nebude gréckym obyvateľom sľubovať niečo, čo nemôže od partnerov dostať a čo si Grécko nemôže dovoliť.
Opoziční socialisti v Portugalsku naopak uvítali úspech strany Syriza, ktorá je proti ďalším úsporným opatreniam a uťahovaniu opaskov. Podľa vedenia portugalských socialistov je výsledok gréckych volieb podnetom k pozitívnym zmenám v hospodárskych politikách v Európe. "Je nutné zabrzdiť úsporné opatrenia, ktoré nedokázali oživiť ekonomiku ani ozdraviť verejné financie," uviedla opozičná strana vo vyhlásení.
Po voľbách v Grécku by mali ministri financií eurozóny ešte dnes hovoriť o ďalšom smerovaní vysoko zadlženej krajiny, konkrétne uznesenia však neplánujú. Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF) dosiaľ Grécko podporili pôžičkami vo výške približne 240 miliárd eur. Euroskupina momentálne uvažuje o predĺžení záchranného programu pre krajinu po 28. februári.
Problém sú aj platy
Grécko posledných päť rokov dodržiava politiku veľmi tvrdých úsporných opatrení, aby vylepšilo svoju pochmúrnu finančnú situáciu a uspokojilo požiadavky svojich veriteľov v Európskej únii a Medzinárodnom menovom fonde.
Ekonomické ukazovatele síce naznačujú, že sa krajina vracia k hospodárskemu rastu, väčšina obyvateľov to ale tak nevníma. Každý štvrtý si nemôže nájsť prácu, u mládeže je to dokonca každý druhý. Ľudí tiež citeľne zasiahli vyššie dane a zároveň zníženie dôchodkov a miezd, ktoré zamestnanci v mnohých prípadoch dostávajú so značným oneskorením či dokonca vôbec. Odbory odhadujú, že tretine všetkých zamestnancov sa oneskorujú mzdy o najmenej dva mesiace.