Z technického nadšenca sa stal jedným zo symbolov japonského priemyslu. Soičiró Honda začal s opravami bicyklov v dielni svojho otca a dnes jeho meno nesie jedna z najväčších automobiliek sveta. Jeho legendárny moped sa stal jedným zo symbolov osobnej mobility. Bol to práve zvuk bežiaceho motora, čo Soičiró Hondu nasmerovalo medzi legendy japonského priemyslu. Ako malý chlapec z prefektúry Šizuoka jedného osudového dňa začul prechádzajúce auto a rozhodol sa ho dobehnúť – za každú cenu. „Nechápal som, ako sa môže samo od seba pohybovať tak rýchlo,“ opísal neskôr svoj zážitok. Túto spontánnosť si Honda uchoval po celý svoj život, ktorý možno v skratke opísať ako honbu za rýchlosťou.
Príťažlivosť motora
Malý Soičiró sa narodil v roku 1906, v čase, keď Japonsko vstúpilo medzi svetové mocnosti a zažívalo rozmach cyklistiky. Vyrastal v dielni svojho otca, kde boli opravy pokazených bicyklov na dennom poriadku. Honda bol technikou fascinovaný už ako malý školák. Medzi spolužiakmi si kvôli špinavej tvári vyslúžil prezývku „lasička z čiernym nosom“. Škola ho nebavila a rozhodne nepatril medzi premiantov. Nechcel však, aby sa rodičia o jeho mizerných školských výsledkoch dozvedeli.
Ich podpis pod známkami v žiackej knižke nahradil pečiatkou so symbolom rodinného mena, ktoré vyrobil z gumového cyklopedála. Keď rovnakým spôsobom začal „podpisovať“ aj výkazy svojich spolužiakov, na podvod sa čoskoro prišlo. Ani neskoršiemu vzdelávaniu Honda veľa nedal. Rodné mesto opustil bez maturity v 15 rokoch, aby odišiel do Tokia, kde zohnal prácu v opravovni áut a motocyklov Art Shokai.
Najprv dostával len podradnú prácu a na starosti mal aj stráženie šéfových detí, ale veľmi rýchlo ukázal, čo v ňom je.
Neskôr pracoval na pretekárskom automobile Art Daimler, ktorý poháňal prepracovaný letecký motor. Na tú dobu superrýchly stroj sa stal dôležitým kúskom v skladačke Hondovho príbehu. Po šiestich rokoch dal Tokiu zbohom a vrátil sa domov, kde si v apríli 1928 otvoril vlastnú opravovňu.
Od športiakov k motorkám
Ďalším osudovým momentom v jeho živote boli automobilové preteky, na ktorých sa dokonca sám zúčastnil vo vozidle vlastnej konštrukcie. Zo závodu v roku 1936 si však odniesol rad zlomenín a za volant športového vozidla už nesadol. Formálne vzdelanie si vynahradzoval samoštúdiom technických disciplín. Keď prišiel do továrne Toyota s piestnymi krúžkami vlastnej konštrukcie, dočkal sa najprv príkreho odmietnutia. Mladík, ktorý bol od detstva zvyknutý hnať sa za tým, čo ho fascinovalo, to však nevzdal a kontrakt nakoniec získal.
Honda tak založil si svoj vlastný podnik, ktorý počas druhej svetovej vojny prosperoval vďaka armádnym zákazkám. Bol však poškodený bombami a zničilo ho aj zemetrasenie. Firmu po vojne predal Toyote a vrátil sa takmer na začiatok – k bicyklom. Tie už vyrábal pod značkou Honda Motors Company, ktorú založil v roku 1948. Ľudský pohon Hondu neuspokojoval. Ku kolesám primontoval pomocné motory a prvé motocykle značky Honda boli na svete.
Honda veril, že budúcnosť dopravy je v osobnej mobilite každého Japonca. Vlajkový stroj pre všetkých pomenoval „Sen“ a nemenej príznačné bolo motto spoločnosti:„Vyzývať limity“. O desať rokov po založení Honda Motor Company sa zrodil jeden z najslávnejších výrobkov – moped Honda Cub. Jednoduchý stroj s motorom s objemom 50 ccm sa vyrába dodnes a z Hondových tovární ich na cesty vycestovalo už vyše 60 miliónov.
V mnohých anketách bol vyhlásený za najlepší motocykel všetkých čias, najmä pre svoju odolnosť a spoľahlivosť. Honda so svojím mopedom koncom päťdesiatych rokov dobyl aj americký trh.
Rodinné autá
Nutnosť hnať sa neustále za niečím novým Hondu nikdy neopustila. V roku 1963 uviedol na japonský trh prvé automobily so svojím menom, s ktorým o sedem rokov neskôr zopakoval aj americký úspech. V júli 1972, rok predtým, než Soičiró Honda odišiel na odpočinok, sa objavil prvý Civic – automobil, ktorý jazdí v generačných obmenách po cestách dodnes.
Honbu za rýchlosťou a niečím novým si Honda ponechal i v zrelom veku. Venoval sa lyžovaniu a lietaniu balónom, obľúbil si aj závesné lietanie. Chlapec fascinovaný zvukom prechádzajúceho motora sa dožil 84 rokov a jeho meno dnes nesie jedna z najväčších automobiliek na svete.