Estónsko, ktoré sa ako prvé z pobaltských republík stalo pred štyrmi rokmi členom eurozóny, je úplným protikladom Grécka. Tejto malej otvorenej ekonomike rozhodne nehrozí, že by investori mohli vyvíjať tlak na jej vládne dlhopisy, pretože estónska vláda od roku 2002 žiadne dlhopisy nevydala. A nemá ani v pláne obnoviť v blízkej budúcnosti emisie štátnych dlhopisov. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Najmenší v eurozóne
Európska komisia vo svojej prognóze predpovedala, že vládny dlh Estónska dosiahne tento rok iba 9,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Je tak najmenší v celej eurozóne a zodpovedá zhruba jednej desatine priemerného dlhu v menovej únii na úrovni 94,4 percenta HDP. A estónsky dlh predstavuje len zlomok zo štátneho dlhu Grécka, ktorý prekročil 170 percent HDP.
Estónsko, ktoré je malou ekonomikou a podieľa sa len 0,2 percenta na výkone hospodárstva eurozóny, pritom nemá ani v pláne začať si čoskoro požičiavať peniaze na trhoch. Vláda v Tallinne prestala vydávať dlhopisy v roku 2002. A hoci Estónsko patrí medzi päticu najchudobnejších štátov menového bloku, ak by si chcelo požičať peniaze na finančných trhoch, pravdepodobne by ich získalo veľmi lacno.
Ministerka financií Marisa Lauriová v tejto súvislosti vyhlásila, že jej krajina nechce zvyšovať svoje zadlženie, keďže sa poučila z osudu Grécka, a nechce ani dopadnúť ako Rusko v rokoch 1997-98.
Grécky strašiak
Ale nie všetkým sa tento opatrný postoj Estónska páči. Po tom, ako Európska centrálna banka (ECB) začiatkom februára oznámila, že začne s masívnym nákupom dlhopisov štátov eurozóny, estónski podnikatelia a akademici vyzvali vládu, aby využila túto možnosť a peniaze z predaja dlhopisov investovala do výstavby diaľnic a železničnej siete.
Ale vláda to odmieta. Okrem obáv zo zadlženia v "gréckom štýle" argumentuje tiež, že si musí nechať "muníciu" na horšie časy, keď už nebude môcť čerpať toľko peňazí z eurofondov a bude nútená hľadať ich inde, napríklad na trhoch. K tomu dôjde, keď pomer HDP na obyvateľa prekročí 75 % priemeru v Európskej únii. Momentálne je na úrovni 73 %.
"Estónsko je neobvyklým členom eurozóny," skonštatoval Fredrik Erixon, riaditeľ Európskeho centra pre medzinárodnú hospodársku politiku v Bruseli. Žiadna iná krajina nemá podľa neho vyvinutý taký silný inštinkt, čo sa týka prepojenia veľkých makroekonomických problémov s reálnom ekonomikou.