Pobalťania sa od Ruska začali odstrihávať po rozpade ZSSR. Dnes sú úplne nezávislí od jeho energií (ANALÝZA)

Decembrové rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý odklepol postupné odstrihnutie sa Únie od ruského plynu, možno zastihlo krajiny ako Maďarsko alebo Slovensko nepripravené, určite však nezaskočilo trio pobaltských štátov. Litva, Lotyšsko a Estónsko sa o čo najväčšiu energetickú, politickú aj ekonomickú nezávislosť od Moskvy začali usilovať v podstate od rozpadu Sovietskeho zväzu v úvode 90. rokov. Ako tvrdia, bola to nevyhnutnosť, keďže ich Rusi stále považujú za súčasť sféry svojho vplyvu a snažia sa nad nimi opätovne získať kontrolu.

Trumpova hra na policajta, obavy Taiwanu z čínskej agresie i maďarské voľby. Čo bude hýbať svetom v roku 2026?

Tieto obavy potvrdzuje zvyšujúca sa intenzita hlasov z Moskvy, ktoré volajú po odchode Rigy, Vilniusu a Tallinnu zo Severoatlantickej aliancie alebo sa im dokonca vyhrážajú vojenským útokom a ich ovládnutím. I preto tieto tri krajiny pociťujú ako existenčnú nevyhnutnosť pretrhnutie akýchkoľvek väzieb na Rusko – a to i napriek tomu, že v nich stále žije početná ruská menšina. „Energetická nezávislosť znamená zároveň politickú nezávislosť. Ak od Ruska nakupujete plyn a ropu, tak financujete jeho vojnovú mašinériu. U nás v Litve...